Budúcnosť je digitálna a zelená: Trenčín privíta lídrov na konferencii o transformácii Slovenska
Zástupcovia miest a obcí chcú posilniť svoje digitálne a zelené zručnosti
Slovensko brzdí digitálny deficit: 44% firiem nemá potrebné digitálne zručnosti, riešenie je v rukách lídrov.
Prečo sú digitálne a zelené zručnosti kľúčové pre budúcnosť Slovenska?
Slovensko dnes čelí dvojitej transformácii – digitálnej a ekologickej. Obe prinášajú zásadné zmeny v spôsobe, akým pracujeme, učíme sa, podnikáme a žijeme. Ich úspešné zvládnutie však nespočíva len v investíciách do technológií či infraštruktúry. Skutočným základom transformácie sú ľudia a ich zručnosti.
Ak chceme ako krajina obstáť v konkurenčnom prostredí a zároveň zvyšovať kvalitu života, potrebujeme systematicky budovať kompetencie, ktoré reagujú na výzvy dneška – digitalizáciu, automatizáciu, klimatickú krízu a prechod na udržateľné hospodárstvo. Z tohto dôvodu vznikol projekt „Digitálna budúcnosť – digitálne zručnosti pre zelenú budúcnosť Slovenska“, ktorý realizuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky v spolupráci s Digitálnou koalíciou, ktorý sa zameriava na identifikáciu, meranie a rozvoj kľúčových zručností pre digitálnu a zelenú transformáciu.
Výsledkom projektu sú rámce, ktoré sú prispôsobené verzii európskeho rámca DigComp, ktorá reflektuje potreby slovenského trhu práce, vzdelávacích inštitúcií aj verejného sektora. Zahŕňa napríklad: schopnosť pracovať s digitálnymi nástrojmi, ochranu údajov a bezpečnosť v online priestore, efektívnu digitálnu komunikáciu, analytické myslenie a riešenie problémov, adaptáciu na nové technológie a ich využívanie v praxi.
Taktiež ale vychádza z európskeho modelu GreenComp, prispôsobeného na mieru slovenskému priemyslu, poľnohospodárstvu, energetike a službám. Medzi hlavné kompetencie patria environmentálne povedomie a uvažovanie v súvislostiach, schopnosť navrhovať a realizovať udržateľné riešenia, porozumenie princípom obehového hospodárstva, hodnotenie environmentálnych dopadov vlastnej činnosti.
Uvedomujeme si však, že rámce a definície samy o sebe nestačia. Sú potrebné ich merania, overovania a praktická implementácia.
Future of Jobs alebo Správa o budúcnosti zamestnaní 2025 Svetového ekonomického fóra spája pohľady viac ako 1000 významných globálnych zamestnávateľov, ktorí spoločne zastupujú viac ako 14 miliónov pracovníkov naprieč 22 priemyselnými odvetviami a 55 ekonomikami z celého sveta. Dozvieme sa tam množstvo zaujímavých informácii ako napríklad, že približne 170 miliónov nových pracovných miest bude vytvorených globálnymi makrotrendmi v tomto desaťročí, že globály trh sa formuje pod vplyvom technologického rozvoja, zelenej transformácie, hospodárskych a demografických zmien.
Tieto rámce nie sú len akademickým konceptom. Predstavujú praktický nástroj pre školy, zamestnávateľov aj jednotlivcov, ktorí chcú pochopiť, aké zručnosti sú dnes žiadané, ako ich rozvíjať a ako ich merať. Cieľom je vytvoriť jazyk porozumenia medzi tými, ktorí prácu ponúkajú, a tými, ktorí ju hľadajú. Aby sa zručnosti nestali iba módnym pojmom, ale skutočne pomáhali pri zamestnávaní, vzdelávaní aj podnikaní.
Mário Lelovský, predseda Digitálnej koalície
Slovensko 2025: Na vlne digitálnej a zelenej transformácie
Bratislava, 25 07. 2025 – Slovensko sa odvážne púšťa do modernej digitálnej éry s jasným cieľom – využiť digitálne technológie na podporu udržateľného rozvoja. Vďaka balíku 127 opatrení a investíciám vo výške 2,26 miliardy eur (≈1,74 % HDP) sa krajina pripravuje na digitálnu dekádu s dôrazom na vzdelávanie, inovácie a zelenú budúcnosť.
Lepšie pripojenie pre všetkých
Rozširovanie širokopásmového internetu a 5G napreduje, no vidiek stále potrebuje dobehnúť mestá. Slovensko preto zjednodušuje procesy a podporuje spoluprácu medzi štátom a súkromným sektorom, aby kvalitné pripojenie bolo realitou pre každého.
Digitálne zručnosti ako motor zmien
Podiel IKT špecialistov už dosahuje 4,2 % zamestnaných, čo je na úrovni priemeru EÚ. Mladí vo veku 16–24 rokov majú podobné digitálne kompetencie ako ich rovesníci v EÚ, no celkovo základné digitálne zručnosti ovláda len 51 %obyvateľstva (v EÚ asi 56 %).
Medzi kľúčové aktivity patria:
- IT Fitness Test: národný nástroj na meranie digitálnych zručností školákov a študentov,
- Programy na podporu vzdelávania učiteľov informatiky a matermatiky,
- Špeciálne iniciatívy zamerané na zraniteľné skupiny – ženy, seniorov a ľudí v regiónoch.
Digitálne verejné služby, ktoré šetria čas
Slovensko zaviedlo plán digitalizácie 16 životných udalostí – od narodenia dieťaťa po založenie firmy. Hoci služby stále potrebujú zlepšiť hlavne pre cezhraničných používateľov, trend je jasný: menej byrokracie, viac pohodlia pre občanov aj podnikateľov.
Malé firmy na ceste k inováciám
Iba 63 % malých a stredných podnikov (MSP) u nás využíva základné digitálne nástroje (v EÚ asi 73 %). Práve tu vidíme veľký potenciál:
- Digital Innovation Hubs pomáhajú firmám objaviť benefity cloudu, AI či dátovej analytiky.
- Investície z Plánu obnovy podporujú rozvoj moderných riešení a zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenských MSP.
Digitálne zručnosti pre zelenú budúcnosť Slovenska
Tento projekt prepája dva silné trendy: digitalizáciu a udržateľnosť. Jeho hlavné ciele sú:
- Šírenie povedomia o digitálnej a zelenej transformácii medzi podnikateľským sektorom, samosprávami a orgánmi verejnej moci na území SR.
- Oboznámenie cieľových skupín o príležitostiach, benefitoch a výzvach implementácie digitálnej a zelenej transformácie prostredníctvom realizácie verejne dostupných seminárov a konferencií.
- Zmena myslenia vrcholových predstaviteľov podnikateľského sektora, orgánov verejnej moci a samospráv v téme digitálnej a zelenej transformácie z pohľadu ľudských zdrojov.
Názory občanov hovoria jasne
- 82 % Slovákov verí, že digitalizácia im zjednodušuje život.
- 93 % žiada ráznejší boj proti dezinformáciám.
- 88 % podporuje rozvoj technologických lídrov z EÚ.
Čo odporúčajú odborníci pre ďalší posun?
- Konektivita – Rýchlejšie budovať siete v regiónoch, odstrániť administratívne bariéry.
- Vzdelávanie – Viac učiteľov IT a matematiky, lepšia koordinácia programov a dôraz na inklúziu.
- MSP – Rozšíriť prístup k digitálnym inováciám, podporiť využitie cloudu a AI pre malé a stredné podniky.
- e-Government – Zlepšiť služby aj pre občanv z iných krajín, modernizovať elektronické identity.
Digitálne zručnosti pomáhajú firmám aj občanom sledovať uhlíkovú stopu, optimalizovať spotrebu energií a využívať smart riešenia pre udržateľný život. Vzdelávanie a inovácie sú základom, ako Slovensko dokáže splniť ciele EÚ do roku 2030 a pritom podporiť spravodlivú zelenú transformáciu. Projekt Digitálne zručnosti pre zelenú budúcnosť Slovenska je dôkazom, že keď sa spojí technológia a udržateľnosť, vzniká skutočný potenciál pre lepší život všetkých. Slovensko má pred sebou digitálnu dekádu plnú príležitostí – a teraz je ten správny čas ich využiť.
Zdroj: Digital Decade Country Report, 2025
Konferencia o digitálnej transformácii a Digitálna budúcnosť v centre medzinárodnej pozornosti
Bratislava, 08. 07. 2025 – Čo je dvojitá transformácia? Termín „dvojitá transformácia“ označuje paralelný prechod našich ekonomík, trhov a pracovného prostredia na digitálnu úroveň – ten kladie dôraz na technológie, automatizáciu, umelú inteligenciu, kybernetickú bezpečnosť a digitálnu gramotnosť. No taktiež na ekologicky udržateľný model – zameraný na udržateľnosť, nízko emisné technológie a obnoviteľné zdroje. Tieto zmeny prinášajú novú generáciu zručností, ktoré budú kľúčové pre uplatnenie sa na trhu práce, celkový rozvoj spoločnosti a prosperitu podnikov.
V rámci projektu sme spracovali analýzu zručností potrebných pre dvojitú transformáciu, ktorú nájdete na našej webovej stránke TU . Dokument prináša prehľad a pohľad na to, aké schopnosti, kompetencie a vedomosti bude v najbližších rokoch vyžadovať prebiehajúca zmena spoločnosti, ktorú budú ovplyvňovať dva hlavné trendy: digitalizácia a zelená transformácia.
V tomto dokumente môžete nájsť množstvo zaujímavých a obohacujúcich informácií, ako napr.: Opatrenia podporujúce rozvoj zelených zručností, tzv. Green skills, Prehľad prístupov k implementácii dvojitej transformácie v zahraničí, Rámec ESCO ktorý zohráva dôležitú úlohu aj pri identifikácii digitálnych zručností a vychádza z definície digitálnych technológií, ako napr. rámec DigCOMP, Referenčné rámce – určovanie úrovní pre povolania a triedy povolania. Jednoducho a prehľadne spracované grafy dopĺňajú problematiku a veríme, že vám pomôžu tému lepšie uchopiť. Na celkovej príprave tejto analýzy pracoval tím expertov. Preto neváhajte a poďte sa spoločne s nami pozrieť čo prináša budúcnosť a kam by sme sa mali spoločne uberať.
Košice, 19. 06. 2025 – Ako sa má Slovensko pripraviť na dobu, ktorá je digitálna aj zelená zároveň? A čo to vlastne znamená? Aj o tom sa hovorilo na panelovej diskusii počas konferencie Národného projektu Digitálna budúcnosť v Košiciach, ktorú zorganizovala Digitálna koalícia. Odborníci z biznisu, verejnej správy a priemyslu otvorene pomenovali výzvy, s ktorými zápasíme, aj príležitosti, ktoré by sme nemali premrhať.
Dvojitá transformácia nie je móda, je to nutnosť
Diskusiu otvoril Emil Fitoš, prezident IT Asociácie Slovenska a súčasne garant projektu Digitálna budúcnosť, jednoduchým vysvetlením toho, čo sa pod pojmom dvojitá transformácia skrýva: ide o spojenie digitálnej a ekologickej modernizácie. Znie to technicky, ale v praxi to znamená napríklad zavádzanie úsporných technológií vo firmách pomocou senzorov a dát, ktoré zároveň šetria energiu.„Transformácia nie je voľbou. Je to podmienka prežitia firiem“, povedal Emil Fitoš. Digitálne technológie totiž zvyšujú efektivitu a konkurencieschopnosť, a zelené riešenia zasa čoraz častejšie určujú, či firma získa zákazníka – alebo vôbec prežije v regulovanom európskom priestore.
Slovensko ako mozgovňa, nie len montovňa
„Sme konzumenti digitálnych produktov, nie ich tvorcovia“, upozornil Juraj Girman z IT Valley, čím otvoril debatu o tom, že Slovensko zatiaľ neťaží naplno zo svojho potenciálu. „Montážna linka“ sa stala mementom diskusie – výzvou, aby sme sa z krajiny montujúcich rúk, stali krajinou tvorivých mozgov. Diskutujúci sa zhodli: ak chceme byť súčasťou globálneho digitálneho trhu, musíme posilniť vzdelávanie, inováciu a podnikavosť, najmä u mladých.
Vzdelávanie je kľúč – ale nestačí len motivovať deti
Zuzana Kováčová z Košického samosprávneho kraja zdôraznila, že kraj aktívne podporuje stredné školy, prepája ich s univerzitami a firmami, a snaží sa zvyšovať záujem o prírodné vedy a technické odbory. Ale upozornila aj na problém: mnohí pedagógovia nemajú dostatočné digitálne zručnosti. „Nemôžeme chcieť, aby žiaci napredovali, ak ich učitelia zaostávajú“, dodala. Aj preto kraj organizuje školenia pre učiteľov, zapája sa do programov ako „Zborovňujeme“ a spolupracuje s IT sektorom.
Firmy musia investovať do ľudí – a začať prakticky
Ľubomír Račko z US Steel Košice priblížil, ako vo firme prebieha zavádzanie umelej inteligencie do výroby. Základom je dlhodobý rozvoj ľudí a ich zručností – od interných akadémií až po spoluprácu s univerzitami. „Je záujem, ale už teraz je neskoro. Školy musia pripraviť ľudí na prax, ktorá tu bude o päť rokov, nie na tú dnešnú“, upozornil. Podľa Artura Bobovnického z Expandi 4.0 je reskilling a upskilling – teda rekvalifikácia a zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov – zásadný problém najmä v malých firmách. „Polovica z nich nemá ani len stratégiu digitalizácie. Je to problém zdrojov, ľudí aj vedomostí“, povedal.
Kde začať? Nečakajte na štát. Inšpirujte sa. Spájajte sa.
Panelisti sa zhodli, že každá firma musí začať u seba. „Nemusíte vedieť všetko – dôležité je vyhľadať expertov, zapojiť sa do projektov a začať aspoň malými krokmi“, povedal Ján Gabonay zo SEZ Krompachy. Pomôcť môžu projekty ako Digitálna budúcnosť, ktoré ponúkajú testovanie zručností a podporu pri nastavovaní zmien.
Dobré príklady z regiónov – mladý podnikateľ zo Spišskej Novej Vsi, ktorý vybudoval IT firmu so zelenou infraštruktúrou, alebo startup vyvíjajúci aplikáciu pre podnikateľov – ukazujú, že nie je dôležité, v ktorom kraji ste. Rozhoduje vízia a odvaha skúšať nové veci.
Spolupráca nemá byť módnym klišé, je to cesta
Spoločné posolstvo diskusie bolo jasné: potrebujeme skutočnú spoluprácu medzi zamestnávateľmi, školami, regiónmi a štátom. Nie papierovú, ale živú, každodennú a zmysluplnú. Potrebujeme rozvíjať zručnosti budúcnosti, ale aj odvahu tvoriť a podnikať. Pretože budúcnosť nebude len digitálna. Bude digitálna a zelená. A už začala.
Organizátorom konferencie je Digitálna koalícia v spolupráci s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.