Registrácia na konferenciu

Prvý krok k zlepšeniu je poznať samého seba: Prečo Simona Nádaši Paprčková odporúča testovanie?

Bratislava, 3.3.2026

Aby sme dokázali držať krok s dobou a súčasne boli pripravení na éru dvojitej transformácie, kde sa digitálne inovácie prelínajú s požiadavkami na udržateľnosť, už nestačí len reagovať operatívne. Organizácie, ktoré chcú zostať konkurencieschopné, potrebujú presne poznať úroveň digitálnych a zelených zručností svojich lídrov a manažérov. 

Projekt Digitálna budúcnosť pripravil pre riadiacich pracovníkov online nástroj na otestovanie svojich digitálnych a zelených zručností.

O svoje skúsenosti s testovaním sa podelila Simona Nádaši Paprčková, HR Business Partner v spoločnosti CBS spol, s.r.o.

Čo Vás motivovalo zapojiť sa do testovania digitálnych a zelených zručností? Aké boli Vaše očakávania? 

    Zúčastnila som sa na konferencií o digitálnych a zelených zručnostiach, kde sa ukážkovo testovalo priamo na mieste. S príchodom umelej inteligencie, s veľkým zreteľom na digitalizáciu a znižovanie nákladov, nemôžme ani v oblasti vydavateľskej činnosti zostať pozadu. Máme vízie, ktoré chceme naplniť a bez toho, aby sme sa všetci vzdelávali a posúvali svoje hranice, to nie je možné. Testovanie je 1.krokom k zlepšovaniu sa! Keďže som mala len hrubú predstavu o samotnom testovaní, šli sme do toho s otvorenou mysľou a oplatilo sa.👏

    Ako ste vnímali priebeh samotného testovania? Bolo to z pohľadu HR profesionála náročné alebo prekvapivé? 

    Otázky boli rozsiahle a testovanie komplexné. Rozdelené na viacero častí s vyššou časovou náročnosťou. Testovanie sa venovalo nielen kybernetickej bezpečnosti, či tvorbe digitálneho obsahu, ale napríklad aj komunikácií a strategickým riešeniam problémov. Priebeh bol hladký, prekvapivá bola pre mňa osobne hĺbka testovania.

    Ktoré oblasti digitálnych alebo zelených zručností Vás najviac potešili a kde ste videli najväčší priestor na zlepšenie?

    Dôležité je povedať, že sme testovali riadiacich pracovníkov na rôznych úrovniach a podľa toho sú aj nastavené parametre, ktoré by mali jednotlivci dosahovať v jednotlivých zručnostiach.

    Prokuristka má mať vyššie digitálne schopnosti ako napríklad manažér oddelenia. Testovanie nepoužíva plošne rovnaký meter na každého riadiaceho pracovníka. Interné výsledky dopadli priemerne, no odhalili sme aj veľký potenciál kolegyne, ktorá mala najlepšie výsledky z nás všetkých.  Osobne som úprimne čakala trochu lepšie výsledky napríklad v oblasti kyberbezpečnosti. Aj vďaka tomuto testovaniu sme spustili viacero interných procesov, ktoré zlepšia ochranu našich dát a následné vzdelávania v tejto oblasti.

    Ako Vám znalosť úrovne týchto kompetencií pomáha v práci HR Business Partnera – napríklad pri návrhu vzdelávacích plánov, nábore alebo podpore tímov v transformácii? 

    Testovanie je prvý krok a teraz je dôležité, čo bude nasledovať. Slovenská firma je teda prvá, ktorá sa testovania zúčastnila. Nasledovať by mali aj české v blízkej budúcnosti, aby jedna firma nezaostávala za tou druhou. Z výsledkov vyplývajú schopnosti len tých 10tich otestovaných, o ostatných kolegoch zatiaľ nevieme povedať, čo presne vedia/nevedia. No ak manažér nevie to, či ono, dá sa predpokladať, že to nebudú vedieť, ani ľudia pod ním. Budeme teda vychádzať z generalizovaného pohľadu na vec a školiť plošne. A tento postup následne zvolíme aj pre české firmy. Bola by som rada, aby testovanie bolo voľne prístupné a aby sa stalo súčasťou prezentácie jednotlivca v rámci referenčného rámca aj pri pohovoroch, resp už v životopise. Osobne by som chcela takéto testovanie aj interné a následne aj online vzdelávanie rozdelené na moduly, kde by sme mohli pristúpiť ku kontinuálnemu zlepšovaniu sa internistov. To všetko je však otázka časových a finančných priorít.

    Na základe výsledkov sa teraz vzdelávate alebo plánujete vzdelávanie v konkrétnych oblastiach? Ak áno, ktoré oblasti rozvíjate? 

    Áno, aj na základe testovania sme si stanovili priority. Sústredili sme sa na oblasť Kyberbezpečnosti, ktorá je veľmi obsiahla a komplexná, popretkávaná celou firmou, keďže pracujeme s digitálnymi dátami rôzneho druhu. Najväčšou slabinou sú vždy ľudia v zmysle, že systém môžete mať nastavený veľmi dobre, rôzne ochrany, firewally, dvojfaktorové autentifikácie, ale keď príde na lámanie chleba, je tam hlavne ľudský faktor, ktorý môže celý komplexný a drahý systém položiť na kolená doslova jedným nesprávnym klikom.

    A teda nie je to len samotné zabezpečenie, ale je to aj vzdelávanie s tým spojené. Celá komunikácia, terminály, dáta spadá u nás interne pod divíziami, ktorým šéfujú HRisti. Ako divízie teda facilitujeme aj technologické procesy samotné naprieč celou firmou, nielen vzdelávaciu časť. Je to pre nás výzva, pretože nemáme interné IT oddelenie, na ktoré sa môžeme obrátiť.

    Odporučili by ste testovanie digitálnych a zelených zručností aj iným HR manažérom alebo riadiacim pracovníkom? Prečo áno a aké výhody by im to podľa Vás prinieslo? 

    Jednoznačne odporúčam toto testovanie. Administratívne to nepredstavuje záťaž a za 0 eur dostanete vysokú pridanú hodnotu tým, že získate informácie o schopnostiach tých najdôležitejších ľudí vo firme. Prvým krokom k zlepšeniu je poznať teraz stav vecí. Od toho sa dá odraziť, zvýšiť schopnosti šéfom a ostatní budú nasledovať. Toto je prvý krok, spúšťač nevyhnutných zmien.

    Keďže testovanie je úplne zadarmo, čo by ste odkázali firmám alebo manažérom, ktorí ešte váhajú, či sa do toho pustiť?

    Rozumiem, ak sa niekomu nechce do testovania. Predsa ide o náš drahocenný čas. Používate referenčný rámec na cudzie jazyky? Označenie od A1 po C2. Viete, čo ktorá úroveň znamená, čo od toho človeka môžete očakávať. To už všetci považujeme za samozrejmosť. Ale aj tento rámec niekto vytvoril. Musel zadefinovať, čo je potrebné vedieť na tej ktorej úrovni.

    Toto testovanie vám ukáže, ako ste na tom vy a riadiaci pracovníci vo vašej firme. Začnete tak debatu o tom, čo sa očakáva na akom poste a môžete následne integrovať vzdelávanie po požadovanú úroveň. Nastavíte tak aj latku pre uchádzačov a nováčikov. Budete vedieť, čo s nimi a ako zlepšiť ich zručnosti. Budete účastní na formovaní referenčného rámca v digitálnych a zelených zručnostiach, ktoré sa stane súčasťou plošného myslenia v budúcnosti.

    Ďakujeme Vám veľmi pekne za rozhovor a prajeme Vám veľa úspechov.

    Ste aj vy riadiaci pracovník alebo manažér vo vašej organizácii?

    Zapojte sa do testovania a zistite už dnes, aké sú Vaše silné a slabé stránky.

    Otestujte sa

    Slovenský biznis v ére transformácie: Prečo technológie bez vízie končia v sklade pod fóliou?

    Nitra, 12.2.2026

    Slovensko stojí na prahu najväčšej hospodárskej zmeny od priemyselnej revolúcie. Digitalizácia a prechod na zelenú ekonomiku už nie sú len futuristickými pojmami, ale nevyhnutnosťou pre prežitie firiem. Napriek tomu štatistiky bijú na poplach: hoci väčšina zamestnávateľov chce svojich ľudí vzdelávať, chýba im kľúčová ingrediencia – stratégia. Odborníci v nedávnej diskusii v Nitre poodhalili, ako túto bariéru prelomiť.

    Kríza digitálnych zručností v číslach

    Súčasný stav digitálnej gramotnosti na Slovensku je prekvapivý. Len 51 % Slovákov disponuje základnými digitálnymi zručnosťami, pričom pokročilú úroveň dosahuje len pätina populácie. Pre firmy to predstavuje vážny problém – viac ako 44 % zamestnávateľov vníma tento deficit ako zásadnú prekážku v raste. Hoci je 81 % firiem ochotných investovať do vzdelávania, až 60 % z nich nemá žiadnu stratégiu, ako na to.

    Peniaze nie sú hlavná bariéra

    Často skloňované výhovorky na nedostatok financií alebo kybernetickú bezpečnosť sú podľa expertov v mnohých prípadoch len „zástierkou“. Jiří Holoubek, garant projektu Digitálna budúcnosť, poukazuje na hlbší problém: absenciu dlhodobej vízie. „Najväčšou bariérou je, keď manažment nevie, kde chce byť o päť či sedem rokov,“ tvrdí Holoubek. Zaujímavým faktorom je aj krátka priemerná životnosť finančných riaditeľov (CFO), ktorá sa pohybuje na úrovni 3,6 roka, čo prirodzene podkopáva ochotu investovať do projektov s dlhšou návratnosťou.

    Lídrom musí byť vedenie, nie IT oddelenie

    Transformácia sa nezačína nákupom softvéru, ale zmenou nastavenia mysle (tzv. „change mind“). Martin Ďurov, obchodný riaditeľ O2 Business Services, zdôrazňuje, že vzdelávanie musí prebiehať naprieč celou firmou. V O2 napríklad vytvorili špeciálnu rolu pre vzdelávanie v oblasti AI a implementujú vlastné, bezpečné modely, ktoré neohrozujú firemné dáta.

    Podobne progresívne pristupuje k téme aj akademická pôda. Klaudia Halászová, rektorka SPU v Nitre, potvrdzuje, že univerzita sa stala lídrom v zavádzaní ESG štandardov a digitálnej správy dát, čím pripravuje študentov na reálne potreby praxe, napríklad v presnom poľnohospodárstve.

    Reverzný mentoring: Keď juniori učia seniorov

    Jedným z najúčinnejších riešení v priemysle sa ukazuje prepojenie generácií. Peter Ballon zo Švec Group hovorí o dôležitosti experimentovania a tzv. reverzného mentoringu. V praxi sa osvedčilo spojenie skúsených „starých fachmanov“, ktorí majú historickú pamäť procesov, s mladými absolventmi s čerstvými digitálnymi zručnosťami. Výsledkom bývajú inovácie, ktoré by ani jedna skupina samostatne nedosiahla.

    Zelená a digitálna: Dve strany tej istej mince

    Záverečné posolstvo odborníkov je jasné: digitálna a zelená transformácia sú neoddeliteľné. Digitálne nástroje sú „driverom“ (motorom), ktorý cez optimalizáciu procesov a zdrojov prirodzene vedie k „zeleným“ cieľom a udržateľnosti.

    Rady pre firmy podľa účastníkov diskusie:

    • Nebojte sa pilotov: Aj malé a lacné pokusy s AI vás naučia viac než teoretické štúdie.

    • Zdieľajte úspechy: Ukazujte si navzájom reálne príklady (use casy), ako digitálne nástroje uľahčili prácu vašim kolegom.

    • AI je nástroj, nie náhrada: Naučte ľudí, že AI ich nenahradí, ale urobí z nich efektívnejších supervisorov.

    Transformácia slovenského biznisu je v plnom prúde. Tí, ktorí namiesto výhovoriek na financie zvolia jasnú stratégiu a investíciu do svojich ľudí, získajú v digitálnej budúcnosti náskok, ktorý sa už nebude dať dohnať.

    Nitra bude 12. februára hostiť konferenciu Digitálna budúcnosť zameranú na digitálnu a zelenú transformáciu

    Bratislava, 2.2.2026

    Digitálna a zelená transformácia patria medzi najzásadnejšie výzvy, ktorým dnes čelia podniky, samosprávy aj verejná správa. Práve týmto témam sa bude venovať odborná konferencia Digitálna budúcnosť, ktorá sa uskutoční 12. februára 2026 v Kreatívnom centre SPU v Nitre.

    Konferenciu organizuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) v spolupráci s Digitálnou koalíciou v rámci národného projektu Digitálne zručnosti pre zelenú budúcnosť Slovenska (Digitálna budúcnosť). Podujatie je určené najmä riadiacim pracovníkom organizácií, zástupcom samospráv a orgánov verejnej moci, ktorí hľadajú praktické odpovede na otázky spojené s modernizáciou procesov, rozvojom zručností a udržateľným fungovaním organizácií.

    Konferenciu otvorí štátny tajomník MIRRI Radoslav Štefánek, ktorý sa vo svojom vystúpení zameria na význam digitálnej a zelenej transformácie pre konkurencieschopnosť Slovenska a pripravenosť regiónov na zmeny trhu práce.

    Program konferencie je koncipovaný ako kombinácia odborných prezentácií, tematických seminárov, panelovej diskusie a praktických ukážok. Účastníci sa môžu zapojiť do doobedných odborných seminárov, ktoré sa venujú témam ako automatizácia, kybernetická bezpečnosť, inteligentné energetické systémy, progresívne technológie a materiály či internet vecí.

    Súčasťou konferencie bude aj demo verzia FutureSkills Lab, nástroja na diagnostiku digitálnych a zelených zručností. Účastníci si budú môcť vyskúšať, ako testovanie funguje a aký typ zručností sa v rámci projektu hodnotí. Nástroj je postavený na referenčných rámcoch vyvinutých v rámci národného projektu a zameriava sa na schopnosť kriticky myslieť, rozhodovať sa, komunikovať a aplikovať digitálne a udržateľné riešenia v reálnych pracovných situáciách.

    Popoludňajšia panelová diskusia otvorí tému zvyšovania konkurencieschopnosti regiónov a praktických krokov, ktoré môžu organizácie realizovať na ceste k digitálnej a zelenej transformácii.

    Konferencia zároveň vytvorí priestor na networking a výmenu skúseností medzi účastníkmi, odborníkmi a zástupcami inštitúcií, ktoré sa dlhodobo venujú rozvoju digitálnych a zelených zručností na Slovensku.

    Účasť na konferencii je bezplatná, je však podmienená registráciou. Kapacita podujatia je obmedzená.Viac informácií o programe a registrácii je dostupných na webovej stránke projektu: www.digitalnabuducnost.gov.sk

    Ako je na tom APLEND s digitálnymi a zelenými zručnosťami? Výsledky testovania v praxi

    Bratislava, 23.1.2026

    V dnešnej ére rýchlej dvojitej transformácie – kde sa digitálne inovácie spájajú s udržateľnými riešeniami – je nevyhnutné poznať silné a slabé stránky svojho tímu. Ako dopadlo testovanie digitálnych a zelených zručností vo firme APLEND? Odpoveď nájdete v exkluzívnom rozhovore s jej riaditeľom.

    „Vedieť, v čom sme ako tím silní a kde máme naopak priestor na zlepšenie, je pre nás v APLENDE prioritou,“ hovorí o motivácii zapojiť sa do projektu Matej Matejka, CEO spoločnosti.

    Jeho slová podčiarkujú, ako projekt Digitálna budúcnosť pomáha firmám nielen identifikovať medzery v digitálnych a zelených zručnostiach, ale aj nastaviť stratégiu pre budúci rast v kontexte dvojitej transformácie.

    Ako vyzerá prepojenie teórie s praxou, keď si firma nechá otestovať svoje digitálne a zelené zručnosti? Viac sa dozviete v nasledujúcom rozhovore s riaditeľom Matejom Matejkom.

    1. Prečo ste sa rozhodli otestovať digitálne a zelené zručnosti svojich riadiacich pracovníkov?

    Dôležitou a životaschopnou vlastnosťou firiem by malo byť držať krok s dobou, vzdelávať sa a aplikovať trendy do organizácie. Jednou z prvých podmienok pre úspech je poznať kvalitu, silné, ako aj slabé stránky tímu, a práve preto sme sa rozhodli pre otestovanie digitálnych a zelených zručností.

    2. Boli pre vás výsledky prekvapivé, či už pozitívnym alebo negatívnym smerom?

    Výsledky vo veľkej miere odrážali realitu osobností – či už v rámci silných, ako aj slabých stránok. Bolo príjemné zistiť, kde sme silní, ale naopak aj to, kde máme medzery a vieme pridať a zlepšiť sa.

    3. Aké budú ďalšie kroky po testovaní?

    Chceli by sme pokračovať v internom vzdelávaní v rámci digitálnych, ako aj zelených zručností a po istom čase si test vyskúšať opäť a zistiť, či nastane rozdiel.

    4. Ako ste boli spokojní s priebehom testovania?

    Testovanie prebiehalo bez najmenších problémov. Dôležitá bola prítomnosť zodpovednej osoby za testovanie, ktorá všetko vysvetlila a poskytla nevyhnutnú podporu.

    5. Odporučili by ste testovanie aj iným organizáciám?

    Určite odporúčam testovanie všetkým organizáciám, ktoré sa neboja zistenia svojich slabých, ale aj silných stránok a majú ambíciu sa v tejto téme posunúť ďalej. Testovanie bolo náročné, ale veľmi príjemné a otázky sú zamerané tak, aby preverili všetky časti – či už digitálnych, ale aj zelených zručností.

    Ak aj vy chcete posunúť svoju firmu vpred prostredníctvom Digitálnej budúcnosti a dvojitej transformácie, navštívte náš web a objavte možnosti testovania. Pripravte sa na budúcnosť už dnes!

    Otestujte sa

    Rok 2026: Digitálna transformácia a digitálna budúcnosť ako realita, nie buzzword

    Bratislava, 09.01.2026

    Prečo by vás mal rok 2026 zaujímať už dnes

    Rok 2026 nie je vzdialená vízia ani abstraktná stratégia Európskej únie. Je to bod zlomu, v ktorom sa naplno stretávajú dve zásadné sily formujúce budúcnosť práce, ekonomiky a konkurencieschopnosti Slovenska – digitálna a zelená transformácia, tzv. Twin Transition.

    O digitálnej transformácii hovoríme už roky. O zelenej čoraz častejšie. No až teraz sa tieto dva svety definitívne prepájajú. Výsledkom nie je len technologická zmena, ale zásadná zmena požiadaviek na ľudí, organizácie aj riadiace štruktúry. Otázka preto neznie, či sa nás to dotkne, ale ako pripravení na to budeme.

    Práve preto vznikol národný projekt Digitálna budúcnosť – aby pomohol premeniť neistotu na porozumenie a dáta na konkrétne rozhodnutia.

    Realita v číslach: Slovensko medzi ambíciou a realitou

    Európska únia má v rámci iniciatívy Digitálna dekáda 2030 jasne definované ciele:

    • 80 % populácie so základnými digitálnymi zručnosťami,
    • 20 miliónov IKT špecialistov v rámci EÚ.

    Ako je na tom Slovensko dnes?

    • Len 51 – 55 % obyvateľov disponuje základnými digitálnymi zručnosťami.
    • Viac ako 60 % absolventov podľa slovenských priemyselných podnikov nespĺňa očakávania trhu práce.
    • 93 % firiem globálne deklaruje nedostatok IT zručností, pričom
    • 42 % z nich označuje za hlavný problém extrémne rýchle tempo technologických zmien.

    Tieto čísla nie sú akademickou debatou. Ide o konkrétne riziko pre konkurencieschopnosť ekonomiky, schopnosť firiem rásť a udržať si talenty. A do toho vstupuje zelená transformácia.

    Ak bol rok 2020 o adaptácii a rok 2023 o zrýchlení, rok 2026 bude o vyspelosti.

    1. Umelá inteligencia ako nový štandard

    Trh práce prechádza zásadnou zmenou:

    • 71 % zamestnávateľov dnes uprednostňuje AI zručnosti pred dĺžkou pracovných skúseností.
    • Dve tretiny lídrov by už dnes nezamestnali kandidáta bez základných AI kompetencií.

    Digitálne zručnosti už nie sú konkurenčnou výhodou. Sú vstupenkou do hry.

    2. Exponenciálny rast nárokov na zručnosti

    • V roku 2002 vyžadovalo vysoké digitálne zručnosti približne 5 % pracovných pozícií.
    • Dnes 92 % všetkých pracovných miest vyžaduje aspoň základnú úroveň digitálnych kompetencií.

    3. Éra dát a udržateľnosti

    Do roku 2030 bude až 30 % pracovných pozícií vyžadovať dátové zručnosti – a to aj v oblastiach, ktoré tradične neboli považované za technické: vzdelávanie, verejná správa, sociálne služby či manažment.

    Zároveň rastie tlak na zodpovedné, udržateľné a environmentálne uvedomelé rozhodovanie – na úrovni jednotlivcov aj organizácií.

    Problém, o ktorom sa málo hovorí: Nevieme sa objektívne zmerať

    Jedným z najväčších paradoxov dneška nie je len nedostatok zručností, ale neschopnosť ich presne pomenovať a zmerať.

    Čo dnes znamená, že niekto má „pokročilé digitálne zručnosti“?

    Bez spoločného jazyka a štandardu zostáva hodnotenie:

    • subjektívne,
    • neporovnateľné,
    • a často neefektívne pre ďalší rozvoj.

    Riešenie: Referenčné rámce ako spoločný jazyk budúcnosti

    V projekte Digitálna budúcnosť pracujeme s overenými európskymi štandardmi:

    • DigComp – referenčný rámec digitálnych zručností,
    • GreenComp – referenčný rámec zručností udržateľnosti.

    Tieto rámce prinášajú zásadnú zmenu v myslení.

    Dnes:

    „Máme zamestnanca, ktorý sa vyzná v počítačoch a triedi odpad.“

    Zajtra:

    „Máme zamestnanca s úrovňou DigComp B2 v riešení problémov a GreenComp C1 v presadzovaní udržateľnosti.“

    Rozdiel nie je len v presnosti. Rozdiel je v schopnosti strategicky riadiť rozvoj ľudí, plánovať vzdelávanie a reagovať na zmeny trhu.

    Čo prináša projekt Digitálna budúcnosť v roku 2026

    Ako národný projekt spolufinancovaný Európskou úniou a realizovaný pod záštitou MIRRI SR, prinášame v roku 2026 konkrétne a praktické nástroje:

    1. Testovanie a certifikácia

    Riadiacim pracovníkom, organizáciám aj jednotlivcom umožňujeme:

    • objektívne zmapovať úroveň digitálnych a zelených zručností,
    • získať prehľad o silných stránkach aj rozvojových medzerách,
    • pracovať s dátami, nie s dojmami.

    2. Regionálne konferencie a FUTURESKILLS laby

    Po celom Slovensku pripravujeme sériu odborných konferencií, kde:

    • prepájame stratégiu s praxou,
    • ukazujeme konkrétne príklady z organizácií,
    • a umožňujeme účastníkom vyskúšať si testovanie zručností priamo na mieste.

    3. Dátami podložený rozvoj ekosystému

    V spolupráci s ďalšími organizáciami, vzdelávacími inštitúciami a Ministerstvom školstva podporujeme systematickú implementáciu referenčných rámcov s cieľom:

    • zvýšiť kvalitu vzdelávania,
    • zosúladiť ponuku a dopyt na trhu práce,
    • a dlhodobo posilniť konkurencieschopnosť Slovenska.

    Budúcnosť sa nedeje. Budúcnosť sa tvorí.

    Rok 2026 nie je hrozbou. Je príležitosťou.

    Pre organizácie, ktoré chcú vedieť, kde sa nachádzajú. Pre lídrov, ktorí chcú rozhodovať na základe dát. Pre jednotlivcov, ktorí nechcú nechať svoju budúcnosť na náhodu.

    Pozývame vás stať sa súčasťou tejto zmeny.

    👉 Sledujte náš projekt, aby vám neušli najbližšie konferencie.

    Konferencie

    Zdroje dát:

    https://digital-skills-jobs.europa.eu/en/actions/national-initiatives/national-strategies/slovakia-national-digital-decade-strategic-roadmap

    https://innoenergy.com/news-resources/green-skills

    https://atlas.unevoc.unesco.org/research-briefs/european-insights-greening-skills-powering-futures-the-role-of-tvet-in-twin-transition

    https://mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2024/03/National-Digital-Decade-Strategic-Roadmap-of-the-Slovak-Republic.pdf

    https://mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2019/10/SDT-English-Version-FINAL.pdf

    Referenčné rámce ako nástroj rozvoja: Vytvorili sme strategický koncepčný dokument pre digitálne a zelené zručnosti

    Bratislava, 19. november 2025

    Žijeme v dobe, kedy sa pojmy ako „digitálna transformácia“ alebo „zelená ekonomika“ skloňujú v každom páde. Často však ostávajú len abstraktnými frázami bez reálneho obsahu. Slovensko stojí pred kľúčovou výzvou: ako premeniť tieto koncepty na hmatateľnú konkurenčnú výhodu? Odpoveďou nie je ďalšia teória, ale funkčný systém.

    Práve preto sme v rámci národného projektu Digitálna budúcnosť vytvorili kľúčový Strategický dokument, ktorý prináša poriadok do merania a rozvoja ľudského kapitálu.

    Slovensko sa dlhodobo potýka s paradoxom. Na jednej strane máme technológie, na druhej strane nám chýbajú ľudia, ktorí by ich vedeli efektívne a strategicky využívať. Dáta sú neúprosné: v indexe DESI 2025 sme na 23. mieste v EÚ a digitalizácia našich firiem zaostáva. Aby sme tento trend zvrátili, potrebujeme dáta, štandardy a jasnú stratégiu.

    Práve preto vznikol dokument „Vízia a odporúčania k referenčným rámcom pre rozvoj digitálnych a zelených zručností“.
    Nejde o bežnú publikáciu. Je to prvý komplexný štandardizačný nástroj svojho druhu na národnej úrovni, ktorý má jasný cieľ – vytvoriť jednotný jazyk pre trh práce a vzdelávanie.

    Prečo sme vytvorili strategický dokument a na čo slúži?

    Hlavnou úlohou tohto dokumentu je odstrániť informačnú asymetriu a chaos. Doteraz neexistoval jednotný meter, ktorým by sme vedeli objektívne zhodnotiť, či je niekto digitálne zručný. Pojmy ako „pokročilý“ či „expert“ si každý vysvetľoval po svojom.
    Náš strategický dokument tento problém rieši definovaním Referenčných rámcov digitálnych a zelených zručností. Ich logika je postavená na osvedčených európskych princípoch (inšpirovaných modelmi ako CEFR pri jazykoch alebo DigComp a GreenComp).

    Dokument slúži ako centrálny „mozog“ celého systému. Definuje nielen to, čo sú zručnosti, ale aj:

    • Ako ich merať: Zavádza škálovanie od úrovne A1 (začiatočník) až po C1 (expert).
    • Kto je za čo zodpovedný: Jasne určuje roly štátu, vzdelávacích inštitúcií a zamestnávateľov.
    • Ako zabezpečiť kvalitu: Nastavuje procesy validácie, certifikácie a monitoringu, aby sa zo systému nestala len formalita.

    Má tento dokument aj nejaké benefity v praxi? Áno má!

    Zavedenie referenčných rámcov prinesie do budúcnosti merateľné benefity pre kľúčových hráčov na trhu:

    1. Pre zamestnávateľov, riadiacich pracovníkov a organizácie

    • Efektívnejší nábor: Vďaka prepojeniu na portál kariernabrana.sk a karty zamestnaní budú presne vedieť, akú úroveň zručností (napr. B2 v dátovej analýze) vyžaduje konkrétna pozícia.
    • Cielené vzdelávanie: Namiesto plošných školení sa môžu riadiaci pracovníci otestovať a zistiť ich reálne medzery a investovať len do rozvoja tých zručností, ktoré im chýbajú.
    • Zvýšenie konkurencieschopnosti: Podniky, ktoré dokážu presne identifikovať a rozvíjať talenty, budú rýchlejšie inovovať a adaptovať sa na zmeny.

    2. Pre vzdelávací systém – konečne je tu niečo reálne

    Školy a univerzity často čelia kritike, že nepripravujú absolventov pre prax. Strategický dokument navrhuje riešenie:

    • Modernizácia obsahu: Vzdelávacie programy môžu byť priamo naviazané na definované úrovne rámcov. To zaručí, že to, čo sa učí, je to, čo trh potrebuje.
    • Transparentnosť kvality: Ak škola garantuje, že jej absolvent má úroveň B2, bude to overiteľný a uznávaný fakt, nie len sľub.

    3. Pre jednotlivcov – ako skvelý kariérny kompas

    Pre bežného človeka slúžia referenčné rámce ako navigácia v kariére. Umožňujú mu objektívne zistiť, kde sa nachádza, a jasne mu ukazujú cestu, ako sa posunúť z úrovne A2 na B1. Zvyšuje to jeho mobilitu a hodnotu na trhu práce.

    4. Pre štát a spoločnosť – dáta namiesto dojmov

    Štát bude získavať vďaka testovaniu a zberu dát reálny obraz o stave zručností v populácii. To umožní smerovať eurofondy a investície presne tam, kde sú najviac potrebné – či už do konkrétnych regiónov alebo sektorov.

    Budúcnosť v praxi: Ako to bude fungovať?

    Strategický dokument sa nepozerá len na prítomnosť. Obsahuje detailný implementačný plán až do roku 2027, ktorý zaručuje, že tento systém prežije a bude sa rozvíjať.

    • Testovanie a dáta (2025 – 2026): Už teraz prebieha pilotné testovanie riadiacich pracovníkov v množstve organizácií. Cieľom je získať čo najväčšiu dátovú základňu, ktorá nám povie pravdu o úrovni digitálnych zručnostiach riadiacich pracovníkov
    • Živý organizmus: Referenčné rámce nie sú vytesané do kameňa. Dokument počíta s pravidelnými revíziami (minimálne každé 3 roky) a aktualizáciami podľa nových trendov, ako je umelá inteligencia (v súlade s DigComp 3.0).
    • Udržateľnosť: Víziou je, aby sa tento systém stal oficiálnym národným štandardom, legislatívne ukotveným a prepojeným na medzinárodné štruktúry.

    Prečo je kľúčové aj „zelené“ myslenie?

    Unikátnosťou nášho projektu je spojenie digitálneho so zeleným. Dvojitá transformácia je neoddeliteľná. Zelené zručnosti nie sú len o ekológii, sú o schopnosti využívať technológie pre udržateľné riešenia v priemysle, energetike či doprave. Náš Strategický dokument jasne definuje, že bez rozvoja zelených kompetencií nebude možná ani digitálna modernizácia Slovenska.

    STIAHNUŤ DOKUMENT

    Pozvánka k spolupráci

    Vytvorenie Strategického koncepčného dokumentu je míľnikom. Definovali sme pravidlá hry, vytvorili sme metodiku a nastavili sme zrkadlo našej pripravenosti. Teraz je čas tento nástroj využiť.

    Či už ste zamestnávateľ, riaditeľ školy alebo tvorca politík, tento dokument vám dáva do rúk kľúč k efektívnemu rozvoju ľudí. Referenčné rámce sú tu na to, aby sme o digitálnej budúcnosti nielen snívali, ale aby sme ju vedeli spoločne, krok po kroku a úroveň po úrovni, aj vybudovať.

    Digitálne zručnosti na Slovensku: Najaktuálnejšie dáta ukazujú, kde napredujeme a kde zaostávame

    Bratislava, 14. november 2025 – Najnovšie štatistiky odhaľujú stav digitálnych zručností na Slovensku. Pozrite si prehľad kľúčových čísel, trendov a oblastí, kde potrebujeme zlepšenie aj podporu.

    Digitálne zručnosti na Slovensku: Fakty a realita podľa najnovších dát Eurostatu

    Digitálne technológie dnes výrazne ovplyvňujú spôsob, akým pracujeme, komunikujeme a fungujeme v každodennom živote. Európska únia preto v rámci iniciatívy Digitálne desaťročie stanovila jasný cieľ: do roku 2030 by malo mať 80 % obyvateľstva aspoň základné digitálne zručnosti.Aktuálne dostupné údaje Eurostatu ukazujú, že Slovensko má v tejto oblasti potenciál, no zároveň aj výrazný priestor na zlepšenie. Prinášame Vám prehľad najdôležitejších čísel a trendov.

    1. Ako sú na tom digitálne zručnosti na Slovensku

    Podľa publikácie Eurostat Digitalisation 2025 malo v roku 2023 iba 56 % obyvateľov Európskej únie základné alebo pokročilé digitálne zručnosti. Slovensko sa s hodnotou 51,3 % nachádza pod týmto priemerom, čo znamená, že približne každý druhý človek u nás nemá dostatočné digitálne kompetencie na moderné fungovanie v práci či v osobnom živote.

    Pre porovnanie:

    • Holandsko: 82,7 %,
    • Fínsko: 82,0 %,
    • Nórsko: 81,1 %,
    • Česká republika: 69,1 %.

    Slovensko sa tak radí medzi krajiny, ktoré potrebujú zrýchliť tempo rozvoja, aby do roku 2030 dosiahli európsky cieľ.

    1. Digitálne zručnosti: SR vs. Európa

    2. Kde je Slovensko silné a kde zaostáva v digitálnych zručnostiach

    Slovensko má v oblasti digitálnych zručností niekoľko pozitívnych výsledkov – viac než polovica obyvateľov už dosiahla aspoň základnú úroveň a podiel ICT špecialistov (4,2 %) sa pohybuje pomerne blízko priemeru Európskej únie, ktorý je okolo 5 %.Napriek tomu Slovensko stále zaostáva za európskym priemerom v základných digitálnych zručnostiach (51,3 % oproti 55,6 %) a podiel ICT odborníkov mierne klesol. Pretrvávajú aj rozdiely medzi mužmi a ženami v digitálnych kompetenciách mladých ľudí a nízka úroveň mediálnej gramotnosti či overovania informácií naznačuje, že časť populácie má problém orientovať sa v online priestore.

    3. Ako firmy rozvíjajú digitálne zručnosti svojich zamestnancov

    Digitalizácia sa netýka len jednotlivcov. Vzdelávanie zamestnancov je v súčasnosti jednou z najdôležitejších tém v európskom podnikateľskom prostredí.

    • 22 % organizácií v EÚ poskytlo v roku 2024 IT školenia svojim zamestnancom.
    • U veľkých firiem je tento podiel až 73 %, zatiaľ čo u malých a stredných podnikov len 21 %.
    • Lídrami sú Fínsko (38 %), Belgicko (37 %) a Dánsko (35 %).
    • Slovensko je na úrovni 18,5%

    Slovensko má v tejto oblasti stále rezervy, najmä pri malých a stredných podnikoch, ktoré predstavujú väčšiu časť trhu.

    4. Cloudové riešenia: Slovensko výrazne zaostávacov

    Využívanie cloudových služieb je dnes jedným z hlavných indikátorov digitálnej pripravenosti. V EÚ využíva cloud 45 % podnikov.

    Najčastejšie ide o:

    • hosting e-mailov (83 %),
    • ukladanie súborov (68 %),
    • kancelársky softvér (66 %).

    Lídrami sú Fínsko (78 %), Švédsko (72 %) a Dánsko (69 %). Slovensko: len 34,4 % podnikov, čo je výrazne pod európskym priemerom.

    5. Umelej inteligencii dôveruje stále viac organizácií

    Rok 2024 priniesol veľký posun:

    • 13 % podnikov v EÚ používa AI (v roku 2023 to bolo 8 %).
    • Vo veľkých firmách je využívanie až 41 %, v SME sektoroch 13 %.
    • Najpoužívanejšie AI nástroje: analýza textu (7 %), generovanie textu alebo hlasu (5 %), prepis reči (5 %).

    Najvyššie využitie AI majú:

    Dánsko (28 %), Švédsko a Belgicko (25 %). Slovensko je na úrovni 10,8 %, teda pod priemerom EÚ, no rastúci záujem firiem o AI nástroje a nové technológie je veľmi pozitívny trend.

    6. Čo tieto dáta znamenajú pre slovenské organizácie

    Dobrou správou je, že Slovensko napreduje, ale pomalším tempom než Európska únia. 

    Dôvody stagnovania môžu byť nasledovné:

    • približne polovica zamestnancov môže mať problém adaptovať sa na digitalizáciu,
    • stagnujúci počet IT špecialistov obmedzuje technologický rozvoj,
    • generačné rozdiely v zručnostiach môžu brániť jednotnému progresu,
    • firmy sa nedostatočne sústredia na cielené vzdelávanie svojich tímov,
    • obmedzené investície do inovácií v malých a stredných podnikoch,
    • nedostatok interných kapacít na riadenie AI projektov,
    • nízka úroveň dátovej pripravenosti firiem,
    • strach z technologických zmien a nízka dôvera v nové nástroje,
    • časť zamestnancov aj manažérov vníma AI ako hrozbu, nie ako podporu – tieto obavy spomaľujú prijatie technológií, ktoré iné krajiny už aktívne využívajú,
    • chýbajúca systematická stratégia digitálnej transformácie v organizáciách.

    Organizácie by mali poznať úroveň digitálnych zručností svojich zamestnancov a identifikovať, kde sú najväčšie medzery. 

    7.  Pripravte sa na zmeny: Otestujte si digitálne aj zelené zručnosti s projektom Digitálna budúcnosť

    Testovanie digitálnych a zelených zručností je dnes kľúčové a my Vám ponúkame unikátny nástroj, ako sa môžete otestovať v pohodlí svojho domova, či v práci. Organizáciám poskytuje presný a komplexný obraz o tom, aké schopnosti ich riadiaci pracovníci a zamestnanci skutočne majú. Umožňuje rýchlo identifikovať medzery, zacieliť vzdelávanie tam, kde je najviac potrebné, a efektívnejšie plánovať digitalizačné a udržateľné projekty.

    Výsledkom je vyššia produktivita, zodpovednosť voči životnému prostrediu a pripravenosť organizácie na moderné technologické zmeny.

    Prečo je testovanie dôležité a aké výhody prináša:

    • Získate jasno v tom, kde sa dnes nachádzate – poznáte svoje silné aj slabé stránky.
    • Umožní vám lepší plán rozvoja zručností.
    • Posilňuje schopnosť adaptácie na meniace sa pracovné podmienky a trhové požiadavky.
    • Zvyšuje udržateľnosť a celkovú konkurencieschopnosť vašej organizácie.

    Pridajte sa k digitálnym lídrom, ktorí aktívne investujú do svojej budúcnosti a sú pripravení na rýchle zmeny na trhu.

    OTESTUJTE SA A ZÍSKAJTE KONKURENČNÚ VÝHODU

    8. Záver a odporúčania pre ďalšie roky

    Slovensko má v digitálnom rozvoji výrazný potenciál, no údaje ukazujú, že tempo rastu je pomalšie než v Európskej únii. Aby organizácie dokázali držať krok s modernými technológiami, je dôležité zamerať sa najmä na rozvoj digitálnych zručností svojich tímov, pravidelne tieto schopnosti merať a cielene investovať do vzdelávania. Kľúčovú úlohu pritom zohrávajú riadiaci pracovníci, ktorí sú nositeľmi zmien a môžu motivovať ostatných zamestnancov.

    Medzi najdôležitejšie odporúčania patrí:

    • zrýchliť rozvoj digitálnych zručností a smerovať k cieľu EÚ do roku 2030,
    • posilniť vzdelávanie najmä v malých a stredných podnikoch,
    • pravidelne testovať úroveň zručností a pracovať s výsledkami,
    • využiť odborné semináre a podujatia na lepšie pochopenie digitálnej transformácie.

    Pre organizácie je preto nevyhnutné poznať aktuálnu úroveň digitálnych kompetencií a systematicky pracovať na ich posilňovaní. Testovanie digitálnych zručností v rámci projektu Digitálna budúcnosť predstavuje efektívny spôsob, ako urobiť prvý krok a pripraviť firmu či inštitúciu na obdobie zrýchľujúcej sa digitalizácie.

    Zdroje:

    Budúcnosť je digitálna a zelená: Trenčín privíta lídrov na konferencii o transformácii Slovenska

    Trenčín, 22. október 2025 – Ako zvládnuť súčasne dve zásadné zmeny, digitálnu a zelenú transformáciu? Na túto otázku hľadali odpovede odborníci z priemyslu, IT a školstva počas panelu Digitálna budúcnosť, ktorý sa konal v Trenčíne. Diskusie sa zúčastnili Emil Fitoš – IT Asociácia Slovenska, garant projektu Digitálna budúcnosť, Martina Knappová – Trenčiansky samosprávny kraj, Lenka Sluková – Technodat Slovakia a Peter Hort – Považská cementáreň. Cieľom diskusie bolo pomenovať bariéry, ale aj praktické riešenia, ktoré môžu pomôcť slovenským firmám a inštitúciám rýchlejšie prispôsobiť sa technologickým aj environmentálnym požiadavkám dneška.

    Diskusia ukázala, že rozhodujúcim faktorom úspešnej transformácie sú zručnosti ľudí. Len približne 51 % Slovákov má základné digitálne zručnosti a pokročilé ovláda iba 21 %. Až 44 % zamestnávateľov vníma tento nedostatok ako vážnu prekážku rastu. Hoci väčšina firiem, konkrétne 81 % je ochotná vzdelávanie financovať, až 62 % z nich nemá vypracovaný konkrétny plán rozvoja. Potrebu zamerať sa aj na environmentálne vzdelávanie potvrdzuje fakt, že pojem ESG pozná iba 4 % ľudí a len jedna zo šiestich firiem školí svojich zamestnancov v tzv. „zelených“ zručnostiach.

    Zhodli sa aj na tom, že technológia sama o sebe nestačí. Úspech digitálnej aj zelenej transformácie závisí predovšetkým od líderského prístupu a kultúry zmeny, nielen od nákupu nových nástrojov. Firmy by mali najprv prehodnotiť a upraviť svoje procesy a až následne hľadať vhodné technologické riešenia.

    Významnou prekážkou rozvoja inovácií sú aj zastarané normy a regulácie. Pomalé tempo ich aktualizácie na národnej aj európskej úrovni, sťažuje zavádzanie nízkouhlíkových materiálov a nových technológií do praxe.

    Na druhej strane sa ukazuje, že digitalizácia dodávateľských reťazcov sa stáva novým štandardom. Výrobné podniky čoraz častejšie vyžadujú od svojich partnerov napojenie na ERP systémy a digitálne moduly, čo postupne odstraňuje papierovú administratívu a zefektívňuje procesy.

    Pokroky sú viditeľné aj v školstve. Trenčiansky samosprávny kraj investuje do moderného vybavenia a projektov, ako je pripravovaný Edutech campus v Púchove, ktorý má prepájať stredoškolské a vysokoškolské vzdelávanie. Napriek tomu zostáva veľkou výzvou systematická podpora a ďalšie vzdelávanie učiteľov.

    Diskusia v Trenčíne ukázala, že dvojitá transformácia, digitálna aj zelená, nie je len technologickou výzvou, ale najmä ľudskou. Slovensko má technológie aj potenciál, no chýba mu systematická práca s ľuďmi, procesmi a normami. Kľúčom k úspechu bude prepájanie priemyslu, školstva a verejného sektora, vytváranie jednotných štandardov zručností a odvaha lídrov viesť zmenu zvnútra. Ak sa podarí spojiť tieto tri elementy – kompetencie, spoluprácu a odstránenie regulačných bariér, Slovensko môže z transformácie vyjsť ako krajina, ktorá nielen dobieha Európu, ale prispieva k jej digitálnej aj udržateľnej budúcnosti.

    Kontakt pre médiá:

    Digitálna koalícia – Tlačové oddelenie
    E-mail: press@digitalnakoalicia.sk
    Tel.: +421 905 790 997

    Budúcnosť je digitálna a zelená: Trenčín privíta lídrov na konferencii o transformácii Slovenska

    Bratislava, 6. október 2025 – Trenčín sa 22. októbra 2025 stane centrom diskusie o digitálnej a zelenej transformácii Slovenska. V moderných priestoroch Hotela Elizabeth sa uskutoční konferencia Digitálna budúcnosť, ktorá je určená pre riadiacich pracovníkov firiem, samospráv i verejnej správy. Očakávané podujatie organizuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) v spolupráci s Digitálnou koalíciou.

    „Digitálna a zelená transformácia predstavujú pre našu krajinu zásadný krok vpred, ktorý si vyžaduje komplexný prístup a zapojenie všetkých sektorov spoločnosti. Naším cieľom je nielen implementovať moderné technológie ako automatizáciu, kybernetickú bezpečnosť či inteligentné systémy, ale predovšetkým zabezpečiť, aby bol dostatočne rozvinutý ľudský kapitál – ľudia, ktorí dokážu tieto inovácie efektívne využívať a prispievať tak k rastu konkurencieschopnosti a udržateľnosti. Veríme, že prostredníctvom seminárov na témy dvojitej transformácie a testovania digitálnych a zelených zručností môžeme vytvoriť pevný základ pre úspešnú adaptáciu na meniace sa podmienky a pripraviť sa na výzvy budúcnosti,“

    povedal splnomocnenec vlády SR pre umelú inteligenciu Radoslav Štefánek.

    Podujatie ponúkne celodenný program, ktorý je zameraný na konkrétne výzvy digitálnej a zelenej transformácie. Účastníci sa dozvedia, ako inovácie, automatizácia, kybernetická bezpečnosť či inteligentné systémy menia pravidlá hry v ekonomike aj verejnom sektore. Zvláštny dôraz sa kladie na rozvoj ľudského kapitálu – kľúčového faktora úspešnej adaptácie na meniace sa podmienky. V rámci konferencie si budú môcť účastníci vyskúšať testovanie digitálnych a zelených zručností aj s odborným výkladom. Po ukončení konferencie je pre účastníkov pripravené kompletné testovanie s možnosťou získania certifikátu o absolvovaní.

    „Digitálne a zelené zručnosti budú v najbližších rokoch patriť medzi najžiadanejšie. A ak ich budeme vedieť kvalitne rozvíjať a cielene podporovať, stanú sa kľúčom k inkluzívnemu, konkurencieschopnému a udržateľnému Slovensku,“

    uviedol Mário Lelovský, predseda predsedníctva Digitálnej koalície, ktorá konferenciu organizuje.

    Konferencia ponúkne:

    • Úvodnú prezentáciu o význame digitálnych a zelených zručností pre dvojitú transformáciu,
    • doobedný blok odborných seminárov, v ktorých si účastníci vyberú tému podľa svojho zamerania – napríklad automatizácia výroby, kybernetická bezpečnosť, inteligentné a prepojené senzory a zariadenia (IoT), inteligentné energetické systémy, či zvýšenie úžitkovej hodnoty údajov a databáz,
    • mini FutureSkills Lab – demo verziu testovania digitálnych a zelených zručností s odborným výkladom,
    • prezentáciu možností podpory pre podniky a samosprávy,
    • panelovú diskusiu so zameraním na spoluprácu a podporu podnikateľských subjektov a samosprávy, zvýšenie konkurencieschopnosti kraja a praktické návrhy a kroky na ceste za inováciami a transformáciou,
    • svoje odborné poznatky a skúsenosti si budete môcť prediskutovať v rámci networkingu.

    Účasť na konferencii je bezplatná, je však potrebná registrácia. Kapacita podujatia je obmedzená. Viac informácií a registračný formulár nájdete na tejto webovej stránke: Trenčín – Digitálna Budúcnosť

    Kontakt pre médiá:

    Digitálna koalícia – Tlačové oddelenie
    E-mail: press@digitalnakoalicia.sk
    Tel.: +421 905 790 997

    MIRRI, Odbor komunikácie
    E-mail: tlacove@mirri.gov.sk

    Zástupcovia miest a obcí chcú posilniť svoje digitálne a zelené zručnosti

    Bratislava, 29. september 2025 – Mestá a obce Slovenska sa zapájajú do posilňovania digitálnych a zelených zručností. Potvrdil to dnešný podpis deklarácie o spolupráci medzi predsedom Združenia miest a obcí Slovenska Jozefom Božikom a predsedom Digitálnej koalície Máriom Lelovským. Deklarácia nadväzuje na národný projekt Digitálne zručnosti pre zelenú budúcnosť Slovenska a otvára priestor na ešte užšiu spoluprácu pri príprave samospráv na pracovné a spoločenské výzvy budúcnosti.

    Projekt prostredníctvom odborných konferencií a najmodernejších testovacích nástrojov šíri povedomie o potrebe identifikovať a zvyšovať úroveň digitálnych a zelených zručností riadiacich pracovníkov vo všetkých regiónoch Slovenska tak, aby boli schopní efektívne reagovať na nové požiadavky trhu práce.

    Šťastie praje pripraveným, preto Digitálna koalícia víta aktívnu spoluprácu samospráv a orgánov verejnej moci, ktoré sú spolu s riadiacimi pracovníkmi podnikov kľúčovými nositeľmi týchto zmien.

    Pretože digitálna a zelená transformácia nie je len o nákupe nových technológií, ale predovšetkým o práci s ľuďmi vo všetkých kútoch Slovenska, ktorí musia byť pripravení adaptovať sa na nové pracovné výzvy, ktoré táto doba prináša.

    „Bol by som rád, keby sa mestá a obce viac zapájali do aktivít národného projektu, aby sa neváhali otestovať v digitálnych a zelených zručnostiach, pretože iba ak získajú reálny prehľad o svojej úrovni, môžu efektívne zvyšovať pripravenosť a kvalifikáciu zamestnancov v regióne“,

    povedal pri podpise deklarácie Mário Lelovský, predseda Digitálnej koalície.

    Predseda ZMOS-u Jozef Božik ho ubezpečil, že samospráva víta národný projekt ako šancu pripraviť ľudí na nové pracovné výzvy:

    „My radi prijímame túto výzvu. Podpis tejto deklarácie je toho najlepším dôkazom. Veríme,  že to, čo sme dnes podpísali na papieri, sa v krátkom čase začne realizovať v praxi.“

    Kontakt pre médiá:

    Digitálna koalícia – Tlačové oddelenie
    E-mail: press@digitalnakoalicia.sk
    Tel.: +421 905 790 997

    ZMOS 
    E-mail: zuzana.spacekova@zmos.sk
    Tel.: +421 905 719 512