Bratislava, 27.4.2026

Nie každý manažér by sa na konferencii dobrovoľne podrobil testu. Traja starostovia a primátori na konferencii Digitálna budúcnosť pre ZMOS vo Zvolene to urobili — a výsledky boli ochotní okomentovať. Stretli sme sa s nimi krátko po skončení testovania.

Testovanie digitálnych zručností nie je súťaž ani trest. Je to nástroj sebapoznania — a práve táto trojica ukázala, že odvahu prihlásiť sa na test môže mať každý, bez ohľadu na vek či funkciu.

Zvedavosť ako prvý krok k digitálnej transformácii

Čo priviedlo starostov a primátorov k tomu, aby si otestovali vlastné digitálne zručnosti? Odpoveď je prekvapivo jednoduchá a ľudská: zvedavosť.

„Síce ozaj len asi zvedavosť, že čo viem o tej digitalizácii, čo používam možno niekedy automaticky alebo prídem na niektoré veci sama. Ale že sa dám pretestovať, že vôbec kde som,“ hovorí otvorene pani Zita Cseri, starostka obce Veľké Ludince. „Smejem sa sama nad sebou.“

Podobnú motiváciu mal aj pán Marián Habovčík, starosta obce Lenka: „Spoznať niečo nové. Zvedavosť. Nevedel som vlastne, čo mám od toho očakávať, aký to má cieľ, dopad na mňa — tak som si povedal, keď už tu budem, zapojím sa.“

Primátor mesta Rajec, pán Peter Hanus, bol vo svojej motivácii azda najkonkrétnejší: „Z môjho pohľadu je budúcnosť týchto technológií úplne jasná a nevyhneme sa tomu. Vlastne ma k tomu viedol môj záujem, aby som zistil, kde sa nachádzam — na akej úrovni, čo sa týka mojich schopností, zručností a nejakých návykov. A samozrejme aj také nastavenie zrkadla, keďže už nie som najmladší.“

Po skončení testu: zmiešané pocity, ale žiadna hanba

Analýza digitálnych zručností dokáže byť konfrontačná. Otázky nie sú vždy jednoduché a výsledky niekedy prekvapujú — v oboch smeroch.

„Môj prvý dojem bol z toho dosť zlý,“ priznáva úprimne pán starosta Habovčík. „Hrozne zložité otázky, hrozne zložité pojmy, názvy… mne to nič nehovorí, nie som IT-čkár. Internet používam len na bežné veci.“

Pani starostka Cseri opisuje svoju skúsenosť s charakteristickým humorom: „Na niektoré otázky som sa ani neskúšala odpovedať, lebo som už nevedela čo. Takže som aj veľmi pozitívne, aj negatívne prekvapená.“ Konkrétne sa ukázalo, že zdieľané súbory a práca s nimi sú pre ňu stále relatívnou novinkou. „Viem, že to mladí používajú, ale ja s tým nemám zatiaľ skúsenosť.“

Pán primátor Hanus popisuje výsledky s pedagogickým nadhľadom — 32 rokov totiž učil na prvom stupni: „Sebakriticky som si vedomý, že naozaj nie som na tej najvyššej úrovni, čo sa týka zručností, ale nie som ani začiatočník. Som rád, že som to zažil a vyskúšal. Pozrel som si analýzu a zistil som, že mám aj značné medzery.“

Zaujímavé odhalenie je napríklad, že textové úlohy mu šli výrazne lepšie ako tie grafické. „Tá textová časť je pre mňa oveľa zrozumiteľnejšia,“ dodáva pán Hanus.

Spoločným menovateľom všetkých troch je jedno: nikto sa za výsledky nehanbí. A to je možno ten najdôležitejší signál.

Sú samosprávy pripravené na digitálnu transformáciu?

Testovanie zručností je jedna vec. Ale čo hovorí realita v teréne? Sú slovenské samosprávy skutočne pripravené na digitálnu a zelenú transformáciu — alebo stále len bojujú so samotnou informatizáciou?

Odpovede sú vecné a bez prikrášľovania.

„Podľa mňa nie,“ hovorí pani Cseri. „Nemyslím to v negatívnom zmysle slova — len sa mi zdá, že toto pre nás nie je to najpodstatnejšie, čo potrebujeme. Skôr ľudskosť, empatia navzájom.“

V jej pohľade nie je digitalizácia protipólom ľudského prístupu — ale musí byť budovaná s empatiou a zmyslom pre kontext. „Navzájom si pomáhať ako digitálnych zručnostiach, tak aj v tých zelených a pristupovať k sebe ľudsky.“

Pán Habovčík ide ešte ďalej:

„Dlhodobo zdieľam názor, že informatizácia ide rýchlejšie, ako sa my tomu dnes dokážeme prispôsobiť.“

Pandémia COVID podľa neho paradoxne posunula samosprávy vpred — presun rokovaní do online priestoru ušetril čas a znížil bariéry. No problém ostáva hlbší: „Nie všetci sme úplne stotožnení s tým digitálnym svetom v každom jednom dni alebo každej jednej činnosti.“

Najväčší problém vidí v kapacitách: „Naše hlavy by museli byť trikrát väčšie, aby to všetko dokázali absorbovať. Veľké množstvo požiadaviek, vedomostí, ktoré sa na nás dennodenne valia – v malých obciach, kde sme sami alebo s jednou úradníčkou – proste nestíhame.“

Pán Hanus dopĺňa systémový pohľad: „Starostovia na to nie sú školení, pripravovaní, vzdelávaní a je tam naozaj rôzna úroveň aj týchto zručností. Z môjho pohľadu by bolo vhodné, keby vznikli vzdelávania, školenia, semináre na osvojovanie zručností — a nielen pre starostov, ale aj pre všetkých zamestnancov.“