Registrácia na konferenciu

Expert na zelenú energiu sa pozrel do zrkadla: CEO URBANIXu varuje manažérov, ktorí váhajú – digitálna transformácia je o ľuďoch, nie o softvéri

Bratislava, 15.6.2026

Spoločnosť URBANIX je už viac ako desaťročie stabilným partnerom pre firmy, domácnosti a samosprávy pri prechode na zelenú energiu vďaka fotovoltike a úspornému osvetleniu. Inovácie však neprinášajú len svojim klientom. Tentokrát obrátili pozornosť dovnútra a rozhodli sa preveriť úroveň svojich vlastných digitálnych a zelených zručností. Ako to dopadne, keď líder inovatívnej spoločnosti vystúpi z komfortnej zóny, sám sa otestuje a nechá si nastaviť nekompromisné zrkadlo? O transformácii, odvahe lídra a budúcnosti firmy sme sa porozprávali s CEO URBANIXu, Michalom Urbanom.

1. Čo vás motivovalo otestovať si úroveň digitálnych a zelených zručnosti?

Keď chceme pomáhať iným firmám šetriť energiu, zlepšovať procesy a prechádzať na zelené technológie, musíme rovnaký meter používať aj na seba. URBANIX rástol postupne – z nápadu až po firmu, ktorá dnes realizuje stovky projektov. Pri takom raste už nestačí spoliehať sa len na skúsenosť alebo pocit.

Chcel som vidieť realitu v dátach. Kde sme silní, kde máme rezervy a kde nám môžu chýbať zručnosti, ktoré budú o pár rokov úplne nevyhnutné. Ak má firma napredovať, musí mať odvahu pozrieť sa aj na vlastné slabé miesta.

2. Čo Vás presvedčilo viac, očakávanie alebo zvedavosť?

Bola to kombinácia oboch. Niektoré očakávania som mal, pretože firmu a tím poznám veľmi dobre. Vedel som, že v technických oblastiach máme silný základ, praktické skúsenosti a chuť posúvať sa dopredu. Zároveň som však chcel vidieť, či sa môj pohľad zhoduje s objektívnym hodnotením.

Už pri prvých otázkach som pochopil, že nejde o formálny dotazník, ale o celkom presné zrkadlo. Niektoré otázky vás prinútia zastaviť sa a pomenovať veci, ktoré v bežnom tempe často obídete. A práve to bolo užitočné.

3. Aký to bol bol pocit otočiťzrkadlo na samého seba a otestovať sa?

Úprimne, bol to veľmi dobrý a zdravý pocit. My denne vstupujeme do firiem, domácností a samospráv s tým, že im pomáhame nájsť efektívnejšie riešenia. Hovoríme o úsporách, návratnosti, bezpečnosti, technológiách a dlhodobom nastavení. Preto je správne, aby sme sa rovnako pozreli aj na seba.

Nie je vždy príjemné nastaviť si zrkadlo, ale je to potrebné. Firma sa nemôže zlepšovať len navonok. Ak chceme byť dôveryhodní pre zákazníkov, musíme vedieť pracovať aj na vlastných procesoch, ľuďoch a systémoch.

4. Ako ste vnímal výsledky?

Najviac ma prekvapilo, že v zelených riešeniach máme silnú praktickú skúsenosť, ale oblasť ESG potrebujeme uchopiť systematickejšie. Technicky vieme zvládnuť náročné projekty, navrhnúť fotovoltiku, LED osvetlenie či nabíjacie body. To sa potvrdilo. Výsledky však ukázali, že ESG dnes nie je len o tom, že robíme zelené technológie. Je to aj o dátach, meraní dopadov, dokumentácii, procesoch a schopnosti jasne vysvetliť prínos zákazníkovi.

Preto vidím priestor aj v dovzdelaní niektorých členov tímu. Zákazníci sa čoraz viac pýtajú na udržateľnosť, energetickú efektívnosť, uhlíkovú stopu a návratnosť riešení. Na tieto témy musíme vedieť reagovať odborne, zrozumiteľne a jednotne naprieč firmou.

5. Ktoré kompetencie sa potvrdili a kde vidíte najväčší priestor na rozvoj?

Potvrdilo sa, že bezpečnosť vnímame ako prirodzenú súčasť našej práce. Pri elektroinštaláciách, fotovoltike, LED osvetlení aj nabíjacích bodoch nejde len o funkčnosť, ale aj o správny návrh, kvalitnú realizáciu a bezpečnú prevádzku. Máme silné technické know-how a skúsenosti z reálnych projektov, kde sa bezpečnosť nedá riešiť iba teoreticky.

Najväčší priestor na rozvoj vidím v ešte systematickejšom uchopení bezpečnostných štandardov naprieč celou firmou. Potrebujeme mať jednotné postupy, lepšiu dokumentáciu, pravidelné vzdelávanie tímu a dôslednejšiu prácu s dátami zo servisov a realizácií. Ak chceme rásť, bezpečnosť musí byť nielen samozrejmosťou na stavbe, ale aj pevnou súčasťou našich procesov, kontroly kvality a komunikácie so zákazníkom.

6. Ako pomohol plošný pohľad na tím?

Veľmi výrazne. Keď sa na firmu pozerá len vedenie, obraz môže byť neúplný. Každý človek v tíme pracuje s inou časťou procesu, má iné návyky, iné silné stránky a aj iné limity. Plošné mapovanie nám ukázalo, kde je tím silný a kde sú rozdiely, ktoré môžu pri raste firmy brzdiť výkon.

Zároveň sa potvrdilo, že digitálna transformácia nie je len o kúpe nového softvéru. Je to hlavne o ľuďoch. Ak ľudia nerozumejú nástrojom, nepoužívajú ich správne alebo v nich nevidia zmysel, systém sám o sebe nič nevyrieši. Preto potrebujeme pracovať nielen s technológiami, ale aj so zručnosťami a návykmi tímu.

7. Je podľa Vás potrebné vnímať, že digitálne a zelené zručnosti sú vzájomne prepojené?

Dnes sú tieto dve oblasti veľmi úzko prepojené. Zelená energia už nie je len o tom, že namontujeme panely, svietidlá alebo nabíjaciu stanicu. Dôležité je aj správne meranie, vyhodnocovanie spotreby, monitoring, servis, návratnosť a ďalšie rozhodovanie na základe dát.

Digitálne zručnosti rozhodujú o tom, či zelené technológie využijete naplno. Môžete mať kvalitnú fotovoltiku, ale ak neviete pracovať s dátami o výrobe a spotrebe, prichádzate o časť jej potenciálu. Rovnako pri LED osvetlení nejde len o výmenu svietidiel, ale aj o výpočet, návrh, reguláciu a kontrolu výsledkov.

8. Aké ďaľšie kroky plánujete vo firme na základe výsledkov testovania?

Určite nechceme, aby výsledky skončili niekde v šuflíku. To by bola škoda času aj príležitosti. Prvá vec je pomenovať priority. Nemá zmysel naraz meniť všetko. Potrebujeme sa sústrediť na oblasti, ktoré majú najväčší vplyv na výkon firmy, kvalitu práce a spokojnosť zákazníka.

Časť zistení pretavíme do interného vzdelávania. Ľudia potrebujú lepšie rozumieť digitálnym nástrojom, práci s dátami a procesom. Ale samotné školenie nestačí. Budeme musieť upraviť aj procesy tak, aby boli jednoduchšie, jasnejšie a lepšie merateľné. Cieľ je, aby technológie tímu pomáhali, nie ho zaťažovali.

9. Čo by ste odkázali manažérom, ktorí na to „nemajú čas“?

Povedal by som im, že práve preto by to mali urobiť. Ak manažér nemá čas zistiť, kde má firma slabé miesta, tak ich bude neskôr riešiť pod tlakom. A to je vždy drahšie, pomalšie a bolestivejšie.

Takéto mapovanie nie je zbytočná administratíva. Je to praktický nástroj. Ukáže vám, kde firma stráca energiu, čas alebo peniaze. A hlavne vám ukáže, či sú ľudia pripravení na zmeny, ktoré prídu. Lebo digitálna a zelená transformácia nie je otázka budúcnosti. Deje sa práve teraz.

10. Kde vidíte digitálnu vyspelosť URBANIXu o päť rokov?

O päť rokov chcem, aby URBANIX fungoval ako moderná technologická firma, nie iba ako realizačná spoločnosť. Chcem, aby sme mali procesy viac automatizované, dáta lepšie prepojené a chránené. Chcem tím, ktorý vie s digitálnymi nástrojmi pracovať prirodzene a efektívne.

Bezpodmienečne musíme zvládnuť tri veci: kvalitné dáta, jasné procesy a ľudí pripravených učiť sa nové veci. Technológie sa budú meniť rýchlo. Fotovoltika, batériové úložiská, nabíjanie elektromobilov, inteligentné riadenie spotreby aj energetický manažment budú čoraz viac prepojené s digitálnym svetom.

Ak zvládneme spojiť zelené technológie, praktické skúsenosti, dobrých ľudí a digitálne riadenie, URBANIX bude výrazne silnejšia firma. A presne týmto smerom chceme ísť.

Ako sa môžete zapojiť do testovania?

Jednoducho a bez starostí

Náš projekt plne zastrešuje testovanie digitálnych a zelených zručností a celý proces sme nastavili tak, aby minimálne zaťažoval váš drahocenný čas. Dokonca naši projektoví konzultanti vedia prísť po dohode priamo k vám do firmy.

Celý administratívny postup pozostáva len z dvoch rýchlych krokov: jednoduchá registrácia a podpísaná zmluva na oficiálnej platforme digitalnabuducnost.gov.sk. Od tohto momentu už všetko ide hladko v réžii nášho tímu, ktorý vás celou diagnostikou bezpečne prevedie.

Záver: Budúcnosť praje pripraveným lídrom

Digitálna a zelená transformácia nie je prechodná móda je to nová realita riadenia firiem aj inštitúcií verejnej správy. Riadiaci pracovníci, ktorí nájdu odvahu pozrieť sa do zrkadla vlastných zručností, získajú obrovskú konkurenčnú výhodu. Ukážu svojmu tímu, partnerom aj verejnosti, že ich líderská pozícia nie je len o titule, ale o neustálom napredovaní.

Otestujte svoje zručnosti v rámci projektu Digitálna budúcnosť ešte dnes a buďte lídrom, ktorého váš tím rád nasleduje.

Zapojte sa do testovania a zistite už dnes, aké sú Vaše silné a slabé stránky.

Otestujte sa

Líder ide prvý: Prečo by mal manažér otestovať svoje zručnosti skôr ako jeho tím?

Bratislava, 18.5.2026

Posielať zamestnancov na školenia a kurzy je bežnou praxou každého úspešného manažéra. Keď však príde reč na strategické témy, akými sú digitálna transformácia a zelené zručnosti, karta sa obracia. Skutočný líder nečaká na výsledky svojich podriadených – ide príkladom a testuje sa ako prvý.

Súčasný trh práce prechádza najrýchlejšími zmenami za posledné desaťročia. Od riadiacich pracovníkov v súkromnom aj verejnom sektore sa očakáva, že budú kvalifikované riadiť svoje organizácie aj v rámci moderných trendov, akými sú bezpochyby digitalizácia či zavádzanie princípov udržateľnosti. Napriek tomu sa v praxi často stretávame s paradoxom: manažment vyžaduje od zamestnancov flexibilitu a kompetencie, no sám zostáva v komfortnej zóne.

Prečo je pre úspech celej organizácie kľúčové, aby riadiaci pracovníci absolvovali testovanie digitálnych a zelených zručností ako prví?

1. Búranie internej bariéry a strachu z hodnotenia

Slovo „testovanie“ alebo „diagnostika“ dokáže v tíme prirodzene vyvolať vlnu neistoty. Zamestnanci sa môžu pýtať: „Ide o hľadanie mojich chýb? Budem prepustený, ak neuspejem?“ Ak manažér či riaditeľ oznámi testovanie z pozície autority, no sám sa doň nezapojí, odpor tímu sa zintenzívni.

Keď však líder povie: „Ja sám som si týmto testom prešiel, tu je môj certifikát a toto sú oblasti, v ktorých sa chcem zlepšiť,“ celá atmosféra sa zmení. Diagnostika zručností sa v tom momente prestáva vnímať ako hrozba a stáva sa benefitom a príležitosťou na osobný rast. Líder tým dokazuje, že sa nevyhýba objektívnemu hodnoteniu a vytvára kultúru otvorenosti.

2. Nemôžete riadiť to, čo sami nepoznáte

Ako môže manažér efektívne zadávať úlohy spojené s optimalizáciou procesov, automatizáciou či implementáciou zelených riešení, ak sám presne nerozumie možnostiam súčasných technológií? Národný projekt Digitálna budúcnosť prináša komplexné testovanie postavené na reálnych situáciách z praxe. Nejde o teoretické poučky, ale o schopnosť kriticky myslieť a rozhodovať sa.

Manažérsky a biznisový svet potvrdzuje, že technologická nevedomosť na vedúcich pozíciách je drahá.

Podľa globálnych dát zverejnených v hospodárskych prehľadoch a magazíne Forbes, až 2/3 (66%) súčasných lídrov by dnes už nezamestnalo kandidáta bez základných kompetencií v oblasti umelej inteligencie (AI) a až 71% zamestnávateľov uprednostňuje digitálnu adaptabilitu pred rokmi statickej praxe. Ak testovanie absolvuje riadiaci pracovník, získa okamžitý prehľad o tom, ako sú štruktúrované moderné požiadavky na trhu, čím pripravuje pôdu pre strategické partnerstvá s technologickými a vzdelávacími inštitúciami.

Aký je strategický benefit pre manažérov?

Absolvovaním diagnostiky získa manažér personalizovaný certifikát a presnú mapu svojich silných a slabých stránok. Umožní mu to získať úplne iný pohľad na svojich spolupracovníkov – dokáže lepšie porozumieť ich schopnosti prispôsobiť sa novým digitálnym nástrojom alebo ekologickým procesom a efektívnejšie s nimi komunikovať.

Strategické planning investícií do vzdelávania

Posielať zamestnancov na plošné školenia bez predchádzajúcej analýzy sú vyhodené peniaze a stratený čas. Riadiaci pracovníci sú zodpovední za rozpočty a efektivitu. Vďaka tomu, že manažér pochopí logiku a pridanú hodnotu testovania na vlastnej koži, dokáže jednoduchšie integrovať toto testovanie do strategického plánovania organizácie. Zistí, že namiesto hádania potrieb stačí vsadiť na objektívne dáta, ktoré diagnostika poskytuje.

Ako sa zapojiť?

Jednoducho a bez starostí

Náš projekt plne zastrešuje testovanie digitálnych a zelených zručností a celý proces sme nastavili tak, aby minimálne zaťažoval váš drahocenný čas. Dokonca naši projektoví konzultanti vedia prísť po dohode priamo k vám do firmy.

Celý administratívny postup pozostáva len z dvoch rýchlych krokov: jednoduchá registrácia a podpísaná zmluva na oficiálnej platforme digitalnabuducnost.gov.sk. Od tohto momentu už všetko ide hladko v réžii nášho tímu, ktorý vás celou diagnostikou bezpečne prevedie.

Záver: Budúcnosť praje pripraveným lídrom

Digitálna a zelená transformácia nie je prechodná móda je to nová reality riadenia firiem aj inštitúcií verejnej správy. Riadiaci pracovníci, ktorí nájdu odvahu pozrieť sa do zrkadla vlastných zručností, získajú obrovskú konkurenčnú výhodu. Ukážu svojmu tímu, partnerom aj verejnosti, že ich líderská pozícia nie je len o titule, ale o neustálom napredovaní.

Otestujte svoje zručnosti v rámci projektu Digitálna budúcnosť ešte dnes a buďte lídrom, ktorého váš tím rád nasleduje.

Zapojte sa do testovania a zistite už dnes, aké sú Vaše silné a slabé stránky.

Otestujte sa

Sú slovenské samosprávy skutočne pripravené na digitálnu a zelenú transformáciu? Traja predstavitelia samospráv sa nechali otestovať

Bratislava, 27.4.2026

Nie každý manažér by sa na konferencii dobrovoľne podrobil testu. Traja starostovia a primátori na konferencii Digitálna budúcnosť pre ZMOS vo Zvolene to urobili — a výsledky boli ochotní okomentovať. Stretli sme sa s nimi krátko po skončení testovania.

Testovanie digitálnych zručností nie je súťaž ani trest. Je to nástroj sebapoznania — a práve táto trojica ukázala, že odvahu prihlásiť sa na test môže mať každý, bez ohľadu na vek či funkciu.

Zvedavosť ako prvý krok k digitálnej transformácii

Čo priviedlo starostov a primátorov k tomu, aby si otestovali vlastné digitálne zručnosti? Odpoveď je prekvapivo jednoduchá a ľudská: zvedavosť.

„Síce ozaj len asi zvedavosť, že čo viem o tej digitalizácii, čo používam možno niekedy automaticky alebo prídem na niektoré veci sama. Ale že sa dám pretestovať, že vôbec kde som,“ hovorí otvorene pani Zita Cseri, starostka obce Veľké Ludince. „Smejem sa sama nad sebou.“

Podobnú motiváciu mal aj pán Marián Habovčík, starosta obce Lenka: „Spoznať niečo nové. Zvedavosť. Nevedel som vlastne, čo mám od toho očakávať, aký to má cieľ, dopad na mňa — tak som si povedal, keď už tu budem, zapojím sa.“

Primátor mesta Rajec, pán Peter Hanus, bol vo svojej motivácii azda najkonkrétnejší: „Z môjho pohľadu je budúcnosť týchto technológií úplne jasná a nevyhneme sa tomu. Vlastne ma k tomu viedol môj záujem, aby som zistil, kde sa nachádzam — na akej úrovni, čo sa týka mojich schopností, zručností a nejakých návykov. A samozrejme aj také nastavenie zrkadla, keďže už nie som najmladší.“

Po skončení testu: zmiešané pocity, ale žiadna hanba

Analýza digitálnych zručností dokáže byť konfrontačná. Otázky nie sú vždy jednoduché a výsledky niekedy prekvapujú — v oboch smeroch.

„Môj prvý dojem bol z toho dosť zlý,“ priznáva úprimne pán starosta Habovčík. „Hrozne zložité otázky, hrozne zložité pojmy, názvy… mne to nič nehovorí, nie som IT-čkár. Internet používam len na bežné veci.“

Pani starostka Cseri opisuje svoju skúsenosť s charakteristickým humorom: „Na niektoré otázky som sa ani neskúšala odpovedať, lebo som už nevedela čo. Takže som aj veľmi pozitívne, aj negatívne prekvapená.“ Konkrétne sa ukázalo, že zdieľané súbory a práca s nimi sú pre ňu stále relatívnou novinkou. „Viem, že to mladí používajú, ale ja s tým nemám zatiaľ skúsenosť.“

Pán primátor Hanus popisuje výsledky s pedagogickým nadhľadom — 32 rokov totiž učil na prvom stupni: „Sebakriticky som si vedomý, že naozaj nie som na tej najvyššej úrovni, čo sa týka zručností, ale nie som ani začiatočník. Som rád, že som to zažil a vyskúšal. Pozrel som si analýzu a zistil som, že mám aj značné medzery.“

Zaujímavé odhalenie je napríklad, že textové úlohy mu šli výrazne lepšie ako tie grafické. „Tá textová časť je pre mňa oveľa zrozumiteľnejšia,“ dodáva pán Hanus.

Spoločným menovateľom všetkých troch je jedno: nikto sa za výsledky nehanbí. A to je možno ten najdôležitejší signál.

Sú samosprávy pripravené na digitálnu transformáciu?

Testovanie zručností je jedna vec. Ale čo hovorí realita v teréne? Sú slovenské samosprávy skutočne pripravené na digitálnu a zelenú transformáciu — alebo stále len bojujú so samotnou informatizáciou?

Odpovede sú vecné a bez prikrášľovania.

„Podľa mňa nie,“ hovorí pani Cseri. „Nemyslím to v negatívnom zmysle slova — len sa mi zdá, že toto pre nás nie je to najpodstatnejšie, čo potrebujeme. Skôr ľudskosť, empatia navzájom.“

V jej pohľade nie je digitalizácia protipólom ľudského prístupu — ale musí byť budovaná s empatiou a zmyslom pre kontext. „Navzájom si pomáhať ako digitálnych zručnostiach, tak aj v tých zelených a pristupovať k sebe ľudsky.“

Pán Habovčík ide ešte ďalej:

„Dlhodobo zdieľam názor, že informatizácia ide rýchlejšie, ako sa my tomu dnes dokážeme prispôsobiť.“

Pandémia COVID podľa neho paradoxne posunula samosprávy vpred — presun rokovaní do online priestoru ušetril čas a znížil bariéry. No problém ostáva hlbší: „Nie všetci sme úplne stotožnení s tým digitálnym svetom v každom jednom dni alebo každej jednej činnosti.“

Najväčší problém vidí v kapacitách: „Naše hlavy by museli byť trikrát väčšie, aby to všetko dokázali absorbovať. Veľké množstvo požiadaviek, vedomostí, ktoré sa na nás dennodenne valia – v malých obciach, kde sme sami alebo s jednou úradníčkou – proste nestíhame.“

Pán Hanus dopĺňa systémový pohľad: „Starostovia na to nie sú školení, pripravovaní, vzdelávaní a je tam naozaj rôzna úroveň aj týchto zručností. Z môjho pohľadu by bolo vhodné, keby vznikli vzdelávania, školenia, semináre na osvojovanie zručností — a nielen pre starostov, ale aj pre všetkých zamestnancov.“

Čo musí nasledovať po testovaní?

Testovanie digitálnych zručností zamestnancov samospráv nie je cieľ — je to začiatok. Všetci traja respondenti sa zhodujú, že kľúčom je to, čo príde potom.

„Uvidím aj výstup z tejto konferencie, čo nám prinesie, a vlastne ako tieto veci vieme využiť pre náš prospech,“ hovorí pán Habovčík a naznačuje, že digitalizácia musí byť praktická a prepojená s každodennou prácou.

„Samozrejme digitalizáciu preferujem — je to fajn — len musí byť poprepájaná s rôznymi inými vecami, aj tými pracovnými.“

Pani starostka Cseri vidí motiváciu jasne:

„Mňa to motivuje. Odjakživa, ako keď prišli počítače, skúšam ich využívať, lebo viem, že to pomáha — niekedy zrýchliť postup. Len možno by to viac potrebovalo učenie a vzdelávanie sa. Je to skôr otázka času, kedy.“

Najkomplexnejšiu víziu formuluje primátor Hanus, ktorý ako bývalý pedagóg prirodzene myslí v cykloch:

„Vždy bolo dobré testovanie, ale každému testovaniu by mal predísť nejaký cyklus vzdelávania alebo informatizácie. A potom posúdiť, kam sme sa posunuli. Testovanie je na začiatku veľmi dôležité — a potom treba prijať opatrenia, vzdelávať, robiť semináre a za nejaké obdobie zase vyhodnotiť, či sme sa niekam posunuli alebo nie.“

Záver: Odvaha nastaviť si zrkadlo je prvý krok

Konferencia Digitálna budúcnosť vo Zvolene ukázala, že vzdelávanie v samospráve a analýza digitálnych zručností nie sú len frázy. Sú to reálne nástroje, ktoré môžu pomôcť konkrétnym ľuďom v konkrétnych obciach, ak ich berieme vážne.

Traja starostovia a primátori, ktorí sa nechali otestovať, dali príklad. Nie bezchybnosťou výsledkov, ale práve ochotou zistiť pravdu o sebe. V dobe, keď digitálna transformácia a budúcnosť technológií menia pravidlá hry pre celú verejnú správu, je táto ochota vzácna a hodná nasledovania.

Chcete sa aj vy zapojiť do testovania digitálnych a zelených zručností?

REGISTRUJTE SA

Priebežné výsledky diagnostiky digitálnych a zelených zručností: čo nám hovorí testovanie riadiacich pracovníkov?

Bratislava, 12.3.2026

V rámci národného projektu Digitálna budúcnosť prebieha od mája 2025 systematická diagnostika digitálnych a zelených zručností riadiacich pracovníkov slovenských organizácií. Priebežné výsledky z prvého obdobia testovania ponúkajú zaujímavý pohľad na to, kde sa nachádzajú slovenské organizácie z hľadiska pripravenosti na digitálnu a zelenú transformáciu

Kto sa testoval? Prehľad otestovaných subjektov

Do januára 2026 prešlo diagnostikou celkovo 74 organizácií a 329 riadiacich pracovníkov naprieč celým Slovenskom. Ide o priebežné výsledky — testovanie stále prebieha a priestor pre zapojenie ďalších organizácií zostáva otvorený.

Testovanie je v súčasnosti najviac využívané v odvetviach obchodu, marketingu, gastronómie a cestovného ruchu, stavebníctva, geodézie a kartografie a vzdelávania, výchovy a športu.

Veková štruktúra: rozhodujú ľudia v produktívnom veku

Veková štruktúra testovaných riadiacich pracovníkov poukazuje na výraznú koncentráciu v strednom a vyššom produktívnom veku. Skupiny 30–44 rokov a 45–54 rokov spolu tvoria 80 % všetkých otestovaných — čo sú práve vekové kategórie s rozhodovacími právomocami a manažérskou zodpovednosťou. Výsledky diagnostiky teda priamo odrážajú kompetenčný profil ľudí, ktorí dnes formujú smerovanie slovenských organizácií.

Kľúčový výsledok: priemerná úroveň B2.1 v oboch typoch zručností

Najdôležitejší sumárny ukazovateľ tohto testovania je jednoznačný: priemerná dosiahnutá úroveň je B2.1 — rovnako pre digitálne aj zelené zručnosti.

Úroveň B2.1 znamená schopnosť samostatne plniť zadané úlohy, navrhovať nové riešenia a argumentačne pristupovať k riešeniu komplexných problémov. Minimálna požadovaná hranica je pritom B1.2 — teda schopnosť samostatne rozhodovať o vhodnom postupe riešenia na základe analýzy rutinných problémov.

Výsledky ukazujú, že:

  • 89 % otestovaných riadiacich pracovníkov dosiahlo úroveň vyššiu, ako je minimálna požadovaná hranica v digitálnych zručnostiach
  • 87 % otestovaných prekonalo minimálnu hranicu v zelených zručnostiach
  • Presnú priemernú úroveň B2.1 dosiahlo 42 % testovaných v digitálnych a 41 % v zelených zručnostiach

Tieto čísla sú povzbudivé — ukazujú, že väčšina riadiacich pracovníkov slovenských organizácií disponuje kompetenciami potrebnými na aktívnu prácu s digitálnymi nástrojmi a zelené rozhodovanie.

Silné a slabé stránky: kde máme rezervy?

Digitálne zručnosti

Najsilnejšou oblasťou je Komunikácia a spolupráca — 75 % testovaných dosiahlo pokročilú úroveň (B2.1 alebo B2.2). Podobne silná je Tvorba digitálneho obsahu, kde 67 % účastníkov dosiahlo pokročilú úroveň B2.

Naopak, najväčšia medzera sa ukazuje v oblasti Stratégie riešenia problémov — ide o jedinú oblasť, kde stredná úroveň (B1.1 dominuje s 34 %) výrazne prevyšuje pokročilú (B2.1 + B2.2 = len 41 %). Podobne, Kybernetická bezpečnosť vykazuje väčší rozptyl výsledkov, čo naznačuje nerovnomernosť znalostí.

Zelené zručnosti

V zelených zručnostiach vynikajú oblasti Riešenie problémov udržateľnosti (80 % na úrovni B2) a Vyhodnotenie environmentálnych rizík a prevencia (vyvážený profil s dominanciou B2.1 a B2.2). Slabšou stránkou je oblasť Spracovania dát a práce s informáciami, kde len 30 % dosiahlo úroveň B2.

Porovnanie krajov: kde sú najvýraznejšie rozdiely?

Digitálne zručnosti podľa krajov

Bratislavský kraj dosahuje najlepšie výsledky v digitálnych zručnostiach — až 52 % testovaných dosiahlo úroveň B2.1. Na opačnom konci stojí Banskobystrický kraj, kde napriek najvyššiemu počtu testovaných (57 osôb) zostáva až 44 % účastníkov na úrovni B1.2. Podobne Košický kraj koncentruje väčšinu účastníkov na nižších úrovniach — tieto dva kraje predstavujú najväčší priestor na posilnenie digitálnych kompetencií.

Zaujímavé výsledky dosahujú aj Trenčiansky a Trnavský kraj — hoci s menšími vzorkami, relatívne vysoký podiel účastníkov dosiahol najvyššiu úroveň B2.2 (17 % resp. 33 %).

Zelené zručnosti podľa krajov — prekvapivé obraty

Pri zelených zručnostiach sa obraz mení — a to nečakane. Banskobystrický kraj, ktorý pri digitálnych zručnostiach dosahoval najslabšie výsledky, tu výrazne vyniká: až 54 % testovaných dosiahlo úroveň B2.1, čo je najlepší výsledok spomedzi všetkých krajov.

Prešovský kraj naopak vykazuje najväčší podiel účastníkov na nižšej úrovni B1.1 (32 %), čo naznačuje systematickú medzeru v zelených analytických kompetenciách.

Celkovo možno konštatovať, že pri zelených zručnostiach sa geografický vzorec západ vs. východ nepotvrdil — rozdiely medzi krajmi sú menej predvídateľné a naznačujú, že zelené kompetencie sa rozvíjajú nezávisle od digitálnych.

Sektor vzdelávania: lídri v niektorých oblastiach

Sektor vzdelávania, výchovy a športu dosahuje v digitálnych zručnostiach 61 % účastníkov nad minimálnou požadovanou hranicou. V zelených zručnostiach je to 58 %. Výnimočný výsledok dosahuje tento sektor v oblasti Riešenia problémov udržateľnosti: až 82 % testovaných je na nadštandardnej úrovni (B2.1 alebo B2.2).

Systémovým slabým miestom zostáva aj v tomto sektore oblasť Spracovania dát a práce s informáciami — konzistentne najslabšia oblasť naprieč oboma typmi zručností.

Zistite, kde stojíte — otestujte sa aj vy

Výsledky z doterajšieho testovania ukazujú, kde slovenské organizácie stoja. No najcennejšou informáciou je tá o vašej vlastnej organizácii.

Diagnostika digitálnych a zelených zručností v rámci projektu Digitálna budúcnosť je stále otvorená.

Riadiaci pracovníci zo slovenských organizácií sa môžu bezplatne otestovať a zistiť tak úroveň svojich kompetencií — rovnako, ako to urobili stovky kolegov pred nimi. Výsledky pomôžu nielen identifikovať silné a slabé stránky, ale aj nastaviť konkrétne odporúčania na rozvoj.

Viac informácií a možnosť zapojenia nájdete na digitalnabuducnost.gov.sk/diagnostika.

Prvý krok k zlepšeniu je poznať samého seba: Prečo Simona Nádaši Paprčková odporúča testovanie?

Bratislava, 3.3.2026

Aby sme dokázali držať krok s dobou a súčasne boli pripravení na éru dvojitej transformácie, kde sa digitálne inovácie prelínajú s požiadavkami na udržateľnosť, už nestačí len reagovať operatívne. Organizácie, ktoré chcú zostať konkurencieschopné, potrebujú presne poznať úroveň digitálnych a zelených zručností svojich lídrov a manažérov. 

Projekt Digitálna budúcnosť pripravil pre riadiacich pracovníkov online nástroj na otestovanie svojich digitálnych a zelených zručností.

O svoje skúsenosti s testovaním sa podelila Simona Nádaši Paprčková, HR Business Partner v spoločnosti CBS spol, s.r.o.

Čo Vás motivovalo zapojiť sa do testovania digitálnych a zelených zručností? Aké boli Vaše očakávania? 

Zúčastnila som sa na konferencií o digitálnych a zelených zručnostiach, kde sa ukážkovo testovalo priamo na mieste. S príchodom umelej inteligencie, s veľkým zreteľom na digitalizáciu a znižovanie nákladov, nemôžme ani v oblasti vydavateľskej činnosti zostať pozadu. Máme vízie, ktoré chceme naplniť a bez toho, aby sme sa všetci vzdelávali a posúvali svoje hranice, to nie je možné. Testovanie je 1.krokom k zlepšovaniu sa! Keďže som mala len hrubú predstavu o samotnom testovaní, šli sme do toho s otvorenou mysľou a oplatilo sa.👏

Ako ste vnímali priebeh samotného testovania? Bolo to z pohľadu HR profesionála náročné alebo prekvapivé? 

Otázky boli rozsiahle a testovanie komplexné. Rozdelené na viacero častí s vyššou časovou náročnosťou. Testovanie sa venovalo nielen kybernetickej bezpečnosti, či tvorbe digitálneho obsahu, ale napríklad aj komunikácií a strategickým riešeniam problémov. Priebeh bol hladký, prekvapivá bola pre mňa osobne hĺbka testovania.

Ktoré oblasti digitálnych alebo zelených zručností Vás najviac potešili a kde ste videli najväčší priestor na zlepšenie?

Dôležité je povedať, že sme testovali riadiacich pracovníkov na rôznych úrovniach a podľa toho sú aj nastavené parametre, ktoré by mali jednotlivci dosahovať v jednotlivých zručnostiach.

Prokuristka má mať vyššie digitálne schopnosti ako napríklad manažér oddelenia. Testovanie nepoužíva plošne rovnaký meter na každého riadiaceho pracovníka. Interné výsledky dopadli priemerne, no odhalili sme aj veľký potenciál kolegyne, ktorá mala najlepšie výsledky z nás všetkých.  Osobne som úprimne čakala trochu lepšie výsledky napríklad v oblasti kyberbezpečnosti. Aj vďaka tomuto testovaniu sme spustili viacero interných procesov, ktoré zlepšia ochranu našich dát a následné vzdelávania v tejto oblasti.

Ako Vám znalosť úrovne týchto kompetencií pomáha v práci HR Business Partnera – napríklad pri návrhu vzdelávacích plánov, nábore alebo podpore tímov v transformácii? 

Testovanie je prvý krok a teraz je dôležité, čo bude nasledovať. Slovenská firma je teda prvá, ktorá sa testovania zúčastnila. Nasledovať by mali aj české v blízkej budúcnosti, aby jedna firma nezaostávala za tou druhou. Z výsledkov vyplývajú schopnosti len tých 10tich otestovaných, o ostatných kolegoch zatiaľ nevieme povedať, čo presne vedia/nevedia. No ak manažér nevie to, či ono, dá sa predpokladať, že to nebudú vedieť, ani ľudia pod ním. Budeme teda vychádzať z generalizovaného pohľadu na vec a školiť plošne. A tento postup následne zvolíme aj pre české firmy. Bola by som rada, aby testovanie bolo voľne prístupné a aby sa stalo súčasťou prezentácie jednotlivca v rámci referenčného rámca aj pri pohovoroch, resp už v životopise. Osobne by som chcela takéto testovanie aj interné a následne aj online vzdelávanie rozdelené na moduly, kde by sme mohli pristúpiť ku kontinuálnemu zlepšovaniu sa internistov. To všetko je však otázka časových a finančných priorít.

Na základe výsledkov sa teraz vzdelávate alebo plánujete vzdelávanie v konkrétnych oblastiach? Ak áno, ktoré oblasti rozvíjate? 

Áno, aj na základe testovania sme si stanovili priority. Sústredili sme sa na oblasť Kyberbezpečnosti, ktorá je veľmi obsiahla a komplexná, popretkávaná celou firmou, keďže pracujeme s digitálnymi dátami rôzneho druhu. Najväčšou slabinou sú vždy ľudia v zmysle, že systém môžete mať nastavený veľmi dobre, rôzne ochrany, firewally, dvojfaktorové autentifikácie, ale keď príde na lámanie chleba, je tam hlavne ľudský faktor, ktorý môže celý komplexný a drahý systém položiť na kolená doslova jedným nesprávnym klikom.

A teda nie je to len samotné zabezpečenie, ale je to aj vzdelávanie s tým spojené. Celá komunikácia, terminály, dáta spadá u nás interne pod divíziami, ktorým šéfujú HRisti. Ako divízie teda facilitujeme aj technologické procesy samotné naprieč celou firmou, nielen vzdelávaciu časť. Je to pre nás výzva, pretože nemáme interné IT oddelenie, na ktoré sa môžeme obrátiť.

Odporučili by ste testovanie digitálnych a zelených zručností aj iným HR manažérom alebo riadiacim pracovníkom? Prečo áno a aké výhody by im to podľa Vás prinieslo? 

Jednoznačne odporúčam toto testovanie. Administratívne to nepredstavuje záťaž a za 0 eur dostanete vysokú pridanú hodnotu tým, že získate informácie o schopnostiach tých najdôležitejších ľudí vo firme. Prvým krokom k zlepšeniu je poznať teraz stav vecí. Od toho sa dá odraziť, zvýšiť schopnosti šéfom a ostatní budú nasledovať. Toto je prvý krok, spúšťač nevyhnutných zmien.

Keďže testovanie je úplne zadarmo, čo by ste odkázali firmám alebo manažérom, ktorí ešte váhajú, či sa do toho pustiť?

Rozumiem, ak sa niekomu nechce do testovania. Predsa ide o náš drahocenný čas. Používate referenčný rámec na cudzie jazyky? Označenie od A1 po C2. Viete, čo ktorá úroveň znamená, čo od toho človeka môžete očakávať. To už všetci považujeme za samozrejmosť. Ale aj tento rámec niekto vytvoril. Musel zadefinovať, čo je potrebné vedieť na tej ktorej úrovni.

Toto testovanie vám ukáže, ako ste na tom vy a riadiaci pracovníci vo vašej firme. Začnete tak debatu o tom, čo sa očakáva na akom poste a môžete následne integrovať vzdelávanie po požadovanú úroveň. Nastavíte tak aj latku pre uchádzačov a nováčikov. Budete vedieť, čo s nimi a ako zlepšiť ich zručnosti. Budete účastní na formovaní referenčného rámca v digitálnych a zelených zručnostiach, ktoré sa stane súčasťou plošného myslenia v budúcnosti.

Ďakujeme Vám veľmi pekne za rozhovor a prajeme Vám veľa úspechov.

Ste aj vy riadiaci pracovník alebo manažér vo vašej organizácii?

Zapojte sa do testovania a zistite už dnes, aké sú Vaše silné a slabé stránky.

Otestujte sa

Slovenský biznis v ére transformácie: Prečo technológie bez vízie končia v sklade pod fóliou?

Nitra, 12.2.2026

Slovensko stojí na prahu najväčšej hospodárskej zmeny od priemyselnej revolúcie. Digitalizácia a prechod na zelenú ekonomiku už nie sú len futuristickými pojmami, ale nevyhnutnosťou pre prežitie firiem. Napriek tomu štatistiky bijú na poplach: hoci väčšina zamestnávateľov chce svojich ľudí vzdelávať, chýba im kľúčová ingrediencia – stratégia. Odborníci v nedávnej diskusii v Nitre poodhalili, ako túto bariéru prelomiť.

Kríza digitálnych zručností v číslach

Súčasný stav digitálnej gramotnosti na Slovensku je prekvapivý. Len 51 % Slovákov disponuje základnými digitálnymi zručnosťami, pričom pokročilú úroveň dosahuje len pätina populácie. Pre firmy to predstavuje vážny problém – viac ako 44 % zamestnávateľov vníma tento deficit ako zásadnú prekážku v raste. Hoci je 81 % firiem ochotných investovať do vzdelávania, až 60 % z nich nemá žiadnu stratégiu, ako na to.

Peniaze nie sú hlavná bariéra

Často skloňované výhovorky na nedostatok financií alebo kybernetickú bezpečnosť sú podľa expertov v mnohých prípadoch len „zástierkou“. Jiří Holoubek, garant projektu Digitálna budúcnosť, poukazuje na hlbší problém: absenciu dlhodobej vízie. „Najväčšou bariérou je, keď manažment nevie, kde chce byť o päť či sedem rokov,“ tvrdí Holoubek. Zaujímavým faktorom je aj krátka priemerná životnosť finančných riaditeľov (CFO), ktorá sa pohybuje na úrovni 3,6 roka, čo prirodzene podkopáva ochotu investovať do projektov s dlhšou návratnosťou.

Lídrom musí byť vedenie, nie IT oddelenie

Transformácia sa nezačína nákupom softvéru, ale zmenou nastavenia mysle (tzv. „change mind“). Martin Ďurov, obchodný riaditeľ O2 Business Services, zdôrazňuje, že vzdelávanie musí prebiehať naprieč celou firmou. V O2 napríklad vytvorili špeciálnu rolu pre vzdelávanie v oblasti AI a implementujú vlastné, bezpečné modely, ktoré neohrozujú firemné dáta.

Podobne progresívne pristupuje k téme aj akademická pôda. Klaudia Halászová, rektorka SPU v Nitre, potvrdzuje, že univerzita sa stala lídrom v zavádzaní ESG štandardov a digitálnej správy dát, čím pripravuje študentov na reálne potreby praxe, napríklad v presnom poľnohospodárstve.

Reverzný mentoring: Keď juniori učia seniorov

Jedným z najúčinnejších riešení v priemysle sa ukazuje prepojenie generácií. Peter Ballon zo Švec Group hovorí o dôležitosti experimentovania a tzv. reverzného mentoringu. V praxi sa osvedčilo spojenie skúsených „starých fachmanov“, ktorí majú historickú pamäť procesov, s mladými absolventmi s čerstvými digitálnymi zručnosťami. Výsledkom bývajú inovácie, ktoré by ani jedna skupina samostatne nedosiahla.

Zelená a digitálna: Dve strany tej istej mince

Záverečné posolstvo odborníkov je jasné: digitálna a zelená transformácia sú neoddeliteľné. Digitálne nástroje sú „driverom“ (motorom), ktorý cez optimalizáciu procesov a zdrojov prirodzene vedie k „zeleným“ cieľom a udržateľnosti.

Rady pre firmy podľa účastníkov diskusie:

• Nebojte sa pilotov: Aj malé a lacné pokusy s AI vás naučia viac než teoretické štúdie.

• Zdieľajte úspechy: Ukazujte si navzájom reálne príklady (use casy), ako digitálne nástroje uľahčili prácu vašim kolegom.

• AI je nástroj, nie náhrada: Naučte ľudí, že AI ich nenahradí, ale urobí z nich efektívnejších supervisorov.

Transformácia slovenského biznisu je v plnom prúde. Tí, ktorí namiesto výhovoriek na financie zvolia jasnú stratégiu a investíciu do svojich ľudí, získajú v digitálnej budúcnosti náskok, ktorý sa už nebude dať dohnať.

Nitra bude 12. februára hostiť konferenciu Digitálna budúcnosť zameranú na digitálnu a zelenú transformáciu

Bratislava, 2.2.2026

Digitálna a zelená transformácia patria medzi najzásadnejšie výzvy, ktorým dnes čelia podniky, samosprávy aj verejná správa. Práve týmto témam sa bude venovať odborná konferencia Digitálna budúcnosť, ktorá sa uskutoční 12. februára 2026 v Kreatívnom centre SPU v Nitre.

Konferenciu organizuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) v spolupráci s Digitálnou koalíciou v rámci národného projektu Digitálne zručnosti pre zelenú budúcnosť Slovenska (Digitálna budúcnosť). Podujatie je určené najmä riadiacim pracovníkom organizácií, zástupcom samospráv a orgánov verejnej moci, ktorí hľadajú praktické odpovede na otázky spojené s modernizáciou procesov, rozvojom zručností a udržateľným fungovaním organizácií.

Konferenciu otvorí štátny tajomník MIRRI Radoslav Štefánek, ktorý sa vo svojom vystúpení zameria na význam digitálnej a zelenej transformácie pre konkurencieschopnosť Slovenska a pripravenosť regiónov na zmeny trhu práce.

Program konferencie je koncipovaný ako kombinácia odborných prezentácií, tematických seminárov, panelovej diskusie a praktických ukážok. Účastníci sa môžu zapojiť do doobedných odborných seminárov, ktoré sa venujú témam ako automatizácia, kybernetická bezpečnosť, inteligentné energetické systémy, progresívne technológie a materiály či internet vecí.

Súčasťou konferencie bude aj demo verzia FutureSkills Lab, nástroja na diagnostiku digitálnych a zelených zručností. Účastníci si budú môcť vyskúšať, ako testovanie funguje a aký typ zručností sa v rámci projektu hodnotí. Nástroj je postavený na referenčných rámcoch vyvinutých v rámci národného projektu a zameriava sa na schopnosť kriticky myslieť, rozhodovať sa, komunikovať a aplikovať digitálne a udržateľné riešenia v reálnych pracovných situáciách.

Popoludňajšia panelová diskusia otvorí tému zvyšovania konkurencieschopnosti regiónov a praktických krokov, ktoré môžu organizácie realizovať na ceste k digitálnej a zelenej transformácii.

Konferencia zároveň vytvorí priestor na networking a výmenu skúseností medzi účastníkmi, odborníkmi a zástupcami inštitúcií, ktoré sa dlhodobo venujú rozvoju digitálnych a zelených zručností na Slovensku.

Účasť na konferencii je bezplatná, je však podmienená registráciou. Kapacita podujatia je obmedzená.Viac informácií o programe a registrácii je dostupných na webovej stránke projektu: www.digitalnabuducnost.gov.sk

Ako je na tom APLEND s digitálnymi a zelenými zručnosťami? Výsledky testovania v praxi

Bratislava, 23.1.2026

V dnešnej ére rýchlej dvojitej transformácie – kde sa digitálne inovácie spájajú s udržateľnými riešeniami – je nevyhnutné poznať silné a slabé stránky svojho tímu. Ako dopadlo testovanie digitálnych a zelených zručností vo firme APLEND? Odpoveď nájdete v exkluzívnom rozhovore s jej riaditeľom.

„Vedieť, v čom sme ako tím silní a kde máme naopak priestor na zlepšenie, je pre nás v APLENDE prioritou,“ hovorí o motivácii zapojiť sa do projektu Matej Matejka, CEO spoločnosti.

Jeho slová podčiarkujú, ako projekt Digitálna budúcnosť pomáha firmám nielen identifikovať medzery v digitálnych a zelených zručnostiach, ale aj nastaviť stratégiu pre budúci rast v kontexte dvojitej transformácie.

Ako vyzerá prepojenie teórie s praxou, keď si firma nechá otestovať svoje digitálne a zelené zručnosti? Viac sa dozviete v nasledujúcom rozhovore s riaditeľom Matejom Matejkom.

1. Prečo ste sa rozhodli otestovať digitálne a zelené zručnosti svojich riadiacich pracovníkov?

Dôležitou a životaschopnou vlastnosťou firiem by malo byť držať krok s dobou, vzdelávať sa a aplikovať trendy do organizácie. Jednou z prvých podmienok pre úspech je poznať kvalitu, silné, ako aj slabé stránky tímu, a práve preto sme sa rozhodli pre otestovanie digitálnych a zelených zručností.

2. Boli pre vás výsledky prekvapivé, či už pozitívnym alebo negatívnym smerom?

Výsledky vo veľkej miere odrážali realitu osobností – či už v rámci silných, ako aj slabých stránok. Bolo príjemné zistiť, kde sme silní, ale naopak aj to, kde máme medzery a vieme pridať a zlepšiť sa.

3. Aké budú ďalšie kroky po testovaní?

Chceli by sme pokračovať v internom vzdelávaní v rámci digitálnych, ako aj zelených zručností a po istom čase si test vyskúšať opäť a zistiť, či nastane rozdiel.

4. Ako ste boli spokojní s priebehom testovania?

Testovanie prebiehalo bez najmenších problémov. Dôležitá bola prítomnosť zodpovednej osoby za testovanie, ktorá všetko vysvetlila a poskytla nevyhnutnú podporu.

5. Odporučili by ste testovanie aj iným organizáciám?

Určite odporúčam testovanie všetkým organizáciám, ktoré sa neboja zistenia svojich slabých, ale aj silných stránok a majú ambíciu sa v tejto téme posunúť ďalej. Testovanie bolo náročné, ale veľmi príjemné a otázky sú zamerané tak, aby preverili všetky časti – či už digitálnych, ale aj zelených zručností.

Ak aj vy chcete posunúť svoju firmu vpred prostredníctvom Digitálnej budúcnosti a dvojitej transformácie, navštívte náš web a objavte možnosti testovania. Pripravte sa na budúcnosť už dnes!

Otestujte sa

Rok 2026: Digitálna transformácia a digitálna budúcnosť ako realita, nie buzzword

Bratislava, 09.01.2026

Prečo by vás mal rok 2026 zaujímať už dnes

Rok 2026 nie je vzdialená vízia ani abstraktná stratégia Európskej únie. Je to bod zlomu, v ktorom sa naplno stretávajú dve zásadné sily formujúce budúcnosť práce, ekonomiky a konkurencieschopnosti Slovenska – digitálna a zelená transformácia, tzv. Twin Transition.

O digitálnej transformácii hovoríme už roky. O zelenej čoraz častejšie. No až teraz sa tieto dva svety definitívne prepájajú. Výsledkom nie je len technologická zmena, ale zásadná zmena požiadaviek na ľudí, organizácie aj riadiace štruktúry. Otázka preto neznie, či sa nás to dotkne, ale ako pripravení na to budeme.

Práve preto vznikol národný projekt Digitálna budúcnosť – aby pomohol premeniť neistotu na porozumenie a dáta na konkrétne rozhodnutia.

Realita v číslach: Slovensko medzi ambíciou a realitou

Európska únia má v rámci iniciatívy Digitálna dekáda 2030 jasne definované ciele:

  • 80 % populácie so základnými digitálnymi zručnosťami,
  • 20 miliónov IKT špecialistov v rámci EÚ.

Ako je na tom Slovensko dnes?

  • Len 51 – 55 % obyvateľov disponuje základnými digitálnymi zručnosťami.
  • Viac ako 60 % absolventov podľa slovenských priemyselných podnikov nespĺňa očakávania trhu práce.
  • 93 % firiem globálne deklaruje nedostatok IT zručností, pričom
  • 42 % z nich označuje za hlavný problém extrémne rýchle tempo technologických zmien.

Tieto čísla nie sú akademickou debatou. Ide o konkrétne riziko pre konkurencieschopnosť ekonomiky, schopnosť firiem rásť a udržať si talenty. A do toho vstupuje zelená transformácia.

Ak bol rok 2020 o adaptácii a rok 2023 o zrýchlení, rok 2026 bude o vyspelosti.

1. Umelá inteligencia ako nový štandard

Trh práce prechádza zásadnou zmenou:

  • 71 % zamestnávateľov dnes uprednostňuje AI zručnosti pred dĺžkou pracovných skúseností.
  • Dve tretiny lídrov by už dnes nezamestnali kandidáta bez základných AI kompetencií.

Digitálne zručnosti už nie sú konkurenčnou výhodou. Sú vstupenkou do hry.

2. Exponenciálny rast nárokov na zručnosti

  • V roku 2002 vyžadovalo vysoké digitálne zručnosti približne 5 % pracovných pozícií.
  • Dnes 92 % všetkých pracovných miest vyžaduje aspoň základnú úroveň digitálnych kompetencií.

3. Éra dát a udržateľnosti

Do roku 2030 bude až 30 % pracovných pozícií vyžadovať dátové zručnosti – a to aj v oblastiach, ktoré tradične neboli považované za technické: vzdelávanie, verejná správa, sociálne služby či manažment.

Zároveň rastie tlak na zodpovedné, udržateľné a environmentálne uvedomelé rozhodovanie – na úrovni jednotlivcov aj organizácií.

Problém, o ktorom sa málo hovorí: Nevieme sa objektívne zmerať

Jedným z najväčších paradoxov dneška nie je len nedostatok zručností, ale neschopnosť ich presne pomenovať a zmerať.

Čo dnes znamená, že niekto má „pokročilé digitálne zručnosti“?

Bez spoločného jazyka a štandardu zostáva hodnotenie:

  • subjektívne,
  • neporovnateľné,
  • a často neefektívne pre ďalší rozvoj.

Riešenie: Referenčné rámce ako spoločný jazyk budúcnosti

V projekte Digitálna budúcnosť pracujeme s overenými európskymi štandardmi:

  • DigComp – referenčný rámec digitálnych zručností,
  • GreenComp – referenčný rámec zručností udržateľnosti.

Tieto rámce prinášajú zásadnú zmenu v myslení.

Dnes:

„Máme zamestnanca, ktorý sa vyzná v počítačoch a triedi odpad.“

Zajtra:

„Máme zamestnanca s úrovňou DigComp B2 v riešení problémov a GreenComp C1 v presadzovaní udržateľnosti.“

Rozdiel nie je len v presnosti. Rozdiel je v schopnosti strategicky riadiť rozvoj ľudí, plánovať vzdelávanie a reagovať na zmeny trhu.

Čo prináša projekt Digitálna budúcnosť v roku 2026

Ako národný projekt spolufinancovaný Európskou úniou a realizovaný pod záštitou MIRRI SR, prinášame v roku 2026 konkrétne a praktické nástroje:

1. Testovanie a certifikácia

Riadiacim pracovníkom, organizáciám aj jednotlivcom umožňujeme:

  • objektívne zmapovať úroveň digitálnych a zelených zručností,
  • získať prehľad o silných stránkach aj rozvojových medzerách,
  • pracovať s dátami, nie s dojmami.

2. Regionálne konferencie a FUTURESKILLS laby

Po celom Slovensku pripravujeme sériu odborných konferencií, kde:

  • prepájame stratégiu s praxou,
  • ukazujeme konkrétne príklady z organizácií,
  • a umožňujeme účastníkom vyskúšať si testovanie zručností priamo na mieste.

3. Dátami podložený rozvoj ekosystému

V spolupráci s ďalšími organizáciami, vzdelávacími inštitúciami a Ministerstvom školstva podporujeme systematickú implementáciu referenčných rámcov s cieľom:

  • zvýšiť kvalitu vzdelávania,
  • zosúladiť ponuku a dopyt na trhu práce,
  • a dlhodobo posilniť konkurencieschopnosť Slovenska.

Budúcnosť sa nedeje. Budúcnosť sa tvorí.

Rok 2026 nie je hrozbou. Je príležitosťou.

Pre organizácie, ktoré chcú vedieť, kde sa nachádzajú. Pre lídrov, ktorí chcú rozhodovať na základe dát. Pre jednotlivcov, ktorí nechcú nechať svoju budúcnosť na náhodu.

Pozývame vás stať sa súčasťou tejto zmeny.

👉 Sledujte náš projekt, aby vám neušli najbližšie konferencie.

Konferencie

Zdroje dát:

https://digital-skills-jobs.europa.eu/en/actions/national-initiatives/national-strategies/slovakia-national-digital-decade-strategic-roadmap

https://innoenergy.com/news-resources/green-skills

https://atlas.unevoc.unesco.org/research-briefs/european-insights-greening-skills-powering-futures-the-role-of-tvet-in-twin-transition

https://mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2024/03/National-Digital-Decade-Strategic-Roadmap-of-the-Slovak-Republic.pdf

https://mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2019/10/SDT-English-Version-FINAL.pdf

Referenčné rámce ako nástroj rozvoja: Vytvorili sme strategický koncepčný dokument pre digitálne a zelené zručnosti

Bratislava, 19. november 2025

Žijeme v dobe, kedy sa pojmy ako „digitálna transformácia“ alebo „zelená ekonomika“ skloňujú v každom páde. Často však ostávajú len abstraktnými frázami bez reálneho obsahu. Slovensko stojí pred kľúčovou výzvou: ako premeniť tieto koncepty na hmatateľnú konkurenčnú výhodu? Odpoveďou nie je ďalšia teória, ale funkčný systém.

Práve preto sme v rámci národného projektu Digitálna budúcnosť vytvorili kľúčový Strategický dokument, ktorý prináša poriadok do merania a rozvoja ľudského kapitálu.

Slovensko sa dlhodobo potýka s paradoxom. Na jednej strane máme technológie, na druhej strane nám chýbajú ľudia, ktorí by ich vedeli efektívne a strategicky využívať. Dáta sú neúprosné: v indexe DESI 2025 sme na 23. mieste v EÚ a digitalizácia našich firiem zaostáva. Aby sme tento trend zvrátili, potrebujeme dáta, štandardy a jasnú stratégiu.

Práve preto vznikol dokument „Vízia a odporúčania k referenčným rámcom pre rozvoj digitálnych a zelených zručností“.
Nejde o bežnú publikáciu. Je to prvý komplexný štandardizačný nástroj svojho druhu na národnej úrovni, ktorý má jasný cieľ – vytvoriť jednotný jazyk pre trh práce a vzdelávanie.

Prečo sme vytvorili strategický dokument a na čo slúži?

Hlavnou úlohou tohto dokumentu je odstrániť informačnú asymetriu a chaos. Doteraz neexistoval jednotný meter, ktorým by sme vedeli objektívne zhodnotiť, či je niekto digitálne zručný. Pojmy ako „pokročilý“ či „expert“ si každý vysvetľoval po svojom.
Náš strategický dokument tento problém rieši definovaním Referenčných rámcov digitálnych a zelených zručností. Ich logika je postavená na osvedčených európskych princípoch (inšpirovaných modelmi ako CEFR pri jazykoch alebo DigComp a GreenComp).

Dokument slúži ako centrálny „mozog“ celého systému. Definuje nielen to, čo sú zručnosti, ale aj:

  • Ako ich merať: Zavádza škálovanie od úrovne A1 (začiatočník) až po C1 (expert).
  • Kto je za čo zodpovedný: Jasne určuje roly štátu, vzdelávacích inštitúcií a zamestnávateľov.
  • Ako zabezpečiť kvalitu: Nastavuje procesy validácie, certifikácie a monitoringu, aby sa zo systému nestala len formalita.

Má tento dokument aj nejaké benefity v praxi? Áno má!

Zavedenie referenčných rámcov prinesie do budúcnosti merateľné benefity pre kľúčových hráčov na trhu:

1. Pre zamestnávateľov, riadiacich pracovníkov a organizácie

  • Efektívnejší nábor: Vďaka prepojeniu na portál kariernabrana.sk a karty zamestnaní budú presne vedieť, akú úroveň zručností (napr. B2 v dátovej analýze) vyžaduje konkrétna pozícia.
  • Cielené vzdelávanie: Namiesto plošných školení sa môžu riadiaci pracovníci otestovať a zistiť ich reálne medzery a investovať len do rozvoja tých zručností, ktoré im chýbajú.
  • Zvýšenie konkurencieschopnosti: Podniky, ktoré dokážu presne identifikovať a rozvíjať talenty, budú rýchlejšie inovovať a adaptovať sa na zmeny.

2. Pre vzdelávací systém – konečne je tu niečo reálne

Školy a univerzity často čelia kritike, že nepripravujú absolventov pre prax. Strategický dokument navrhuje riešenie:

  • Modernizácia obsahu: Vzdelávacie programy môžu byť priamo naviazané na definované úrovne rámcov. To zaručí, že to, čo sa učí, je to, čo trh potrebuje.
  • Transparentnosť kvality: Ak škola garantuje, že jej absolvent má úroveň B2, bude to overiteľný a uznávaný fakt, nie len sľub.

3. Pre jednotlivcov – ako skvelý kariérny kompas

Pre bežného človeka slúžia referenčné rámce ako navigácia v kariére. Umožňujú mu objektívne zistiť, kde sa nachádza, a jasne mu ukazujú cestu, ako sa posunúť z úrovne A2 na B1. Zvyšuje to jeho mobilitu a hodnotu na trhu práce.

4. Pre štát a spoločnosť – dáta namiesto dojmov

Štát bude získavať vďaka testovaniu a zberu dát reálny obraz o stave zručností v populácii. To umožní smerovať eurofondy a investície presne tam, kde sú najviac potrebné – či už do konkrétnych regiónov alebo sektorov.

Budúcnosť v praxi: Ako to bude fungovať?

Strategický dokument sa nepozerá len na prítomnosť. Obsahuje detailný implementačný plán až do roku 2027, ktorý zaručuje, že tento systém prežije a bude sa rozvíjať.

  • Testovanie a dáta (2025 – 2026): Už teraz prebieha pilotné testovanie riadiacich pracovníkov v množstve organizácií. Cieľom je získať čo najväčšiu dátovú základňu, ktorá nám povie pravdu o úrovni digitálnych zručnostiach riadiacich pracovníkov
  • Živý organizmus: Referenčné rámce nie sú vytesané do kameňa. Dokument počíta s pravidelnými revíziami (minimálne každé 3 roky) a aktualizáciami podľa nových trendov, ako je umelá inteligencia (v súlade s DigComp 3.0).
  • Udržateľnosť: Víziou je, aby sa tento systém stal oficiálnym národným štandardom, legislatívne ukotveným a prepojeným na medzinárodné štruktúry.

Prečo je kľúčové aj „zelené“ myslenie?

Unikátnosťou nášho projektu je spojenie digitálneho so zeleným. Dvojitá transformácia je neoddeliteľná. Zelené zručnosti nie sú len o ekológii, sú o schopnosti využívať technológie pre udržateľné riešenia v priemysle, energetike či doprave. Náš Strategický dokument jasne definuje, že bez rozvoja zelených kompetencií nebude možná ani digitálna modernizácia Slovenska.

STIAHNUŤ DOKUMENT

Pozvánka k spolupráci

Vytvorenie Strategického koncepčného dokumentu je míľnikom. Definovali sme pravidlá hry, vytvorili sme metodiku a nastavili sme zrkadlo našej pripravenosti. Teraz je čas tento nástroj využiť.

Či už ste zamestnávateľ, riaditeľ školy alebo tvorca politík, tento dokument vám dáva do rúk kľúč k efektívnemu rozvoju ľudí. Referenčné rámce sú tu na to, aby sme o digitálnej budúcnosti nielen snívali, ale aby sme ju vedeli spoločne, krok po kroku a úroveň po úrovni, aj vybudovať.