Registrácia na konferenciu

Rok 2026: Digitálna transformácia a digitálna budúcnosť ako realita, nie buzzword

Bratislava, 09.01.2026

Prečo by vás mal rok 2026 zaujímať už dnes

Rok 2026 nie je vzdialená vízia ani abstraktná stratégia Európskej únie. Je to bod zlomu, v ktorom sa naplno stretávajú dve zásadné sily formujúce budúcnosť práce, ekonomiky a konkurencieschopnosti Slovenska – digitálna a zelená transformácia, tzv. Twin Transition.

O digitálnej transformácii hovoríme už roky. O zelenej čoraz častejšie. No až teraz sa tieto dva svety definitívne prepájajú. Výsledkom nie je len technologická zmena, ale zásadná zmena požiadaviek na ľudí, organizácie aj riadiace štruktúry. Otázka preto neznie, či sa nás to dotkne, ale ako pripravení na to budeme.

Práve preto vznikol národný projekt Digitálna budúcnosť – aby pomohol premeniť neistotu na porozumenie a dáta na konkrétne rozhodnutia.

Realita v číslach: Slovensko medzi ambíciou a realitou

Európska únia má v rámci iniciatívy Digitálna dekáda 2030 jasne definované ciele:

  • 80 % populácie so základnými digitálnymi zručnosťami,
  • 20 miliónov IKT špecialistov v rámci EÚ.

Ako je na tom Slovensko dnes?

  • Len 51 – 55 % obyvateľov disponuje základnými digitálnymi zručnosťami.
  • Viac ako 60 % absolventov podľa slovenských priemyselných podnikov nespĺňa očakávania trhu práce.
  • 93 % firiem globálne deklaruje nedostatok IT zručností, pričom
  • 42 % z nich označuje za hlavný problém extrémne rýchle tempo technologických zmien.

Tieto čísla nie sú akademickou debatou. Ide o konkrétne riziko pre konkurencieschopnosť ekonomiky, schopnosť firiem rásť a udržať si talenty. A do toho vstupuje zelená transformácia.

Ak bol rok 2020 o adaptácii a rok 2023 o zrýchlení, rok 2026 bude o vyspelosti.

1. Umelá inteligencia ako nový štandard

Trh práce prechádza zásadnou zmenou:

  • 71 % zamestnávateľov dnes uprednostňuje AI zručnosti pred dĺžkou pracovných skúseností.
  • Dve tretiny lídrov by už dnes nezamestnali kandidáta bez základných AI kompetencií.

Digitálne zručnosti už nie sú konkurenčnou výhodou. Sú vstupenkou do hry.

2. Exponenciálny rast nárokov na zručnosti

  • V roku 2002 vyžadovalo vysoké digitálne zručnosti približne 5 % pracovných pozícií.
  • Dnes 92 % všetkých pracovných miest vyžaduje aspoň základnú úroveň digitálnych kompetencií.

3. Éra dát a udržateľnosti

Do roku 2030 bude až 30 % pracovných pozícií vyžadovať dátové zručnosti – a to aj v oblastiach, ktoré tradične neboli považované za technické: vzdelávanie, verejná správa, sociálne služby či manažment.

Zároveň rastie tlak na zodpovedné, udržateľné a environmentálne uvedomelé rozhodovanie – na úrovni jednotlivcov aj organizácií.

Problém, o ktorom sa málo hovorí: Nevieme sa objektívne zmerať

Jedným z najväčších paradoxov dneška nie je len nedostatok zručností, ale neschopnosť ich presne pomenovať a zmerať.

Čo dnes znamená, že niekto má „pokročilé digitálne zručnosti“?

Bez spoločného jazyka a štandardu zostáva hodnotenie:

  • subjektívne,
  • neporovnateľné,
  • a často neefektívne pre ďalší rozvoj.

Riešenie: Referenčné rámce ako spoločný jazyk budúcnosti

V projekte Digitálna budúcnosť pracujeme s overenými európskymi štandardmi:

  • DigComp – referenčný rámec digitálnych zručností,
  • GreenComp – referenčný rámec zručností udržateľnosti.

Tieto rámce prinášajú zásadnú zmenu v myslení.

Dnes:

„Máme zamestnanca, ktorý sa vyzná v počítačoch a triedi odpad.“

Zajtra:

„Máme zamestnanca s úrovňou DigComp B2 v riešení problémov a GreenComp C1 v presadzovaní udržateľnosti.“

Rozdiel nie je len v presnosti. Rozdiel je v schopnosti strategicky riadiť rozvoj ľudí, plánovať vzdelávanie a reagovať na zmeny trhu.

Čo prináša projekt Digitálna budúcnosť v roku 2026

Ako národný projekt spolufinancovaný Európskou úniou a realizovaný pod záštitou MIRRI SR, prinášame v roku 2026 konkrétne a praktické nástroje:

1. Testovanie a certifikácia

Riadiacim pracovníkom, organizáciám aj jednotlivcom umožňujeme:

  • objektívne zmapovať úroveň digitálnych a zelených zručností,
  • získať prehľad o silných stránkach aj rozvojových medzerách,
  • pracovať s dátami, nie s dojmami.

2. Regionálne konferencie a FUTURESKILLS laby

Po celom Slovensku pripravujeme sériu odborných konferencií, kde:

  • prepájame stratégiu s praxou,
  • ukazujeme konkrétne príklady z organizácií,
  • a umožňujeme účastníkom vyskúšať si testovanie zručností priamo na mieste.

3. Dátami podložený rozvoj ekosystému

V spolupráci s ďalšími organizáciami, vzdelávacími inštitúciami a Ministerstvom školstva podporujeme systematickú implementáciu referenčných rámcov s cieľom:

  • zvýšiť kvalitu vzdelávania,
  • zosúladiť ponuku a dopyt na trhu práce,
  • a dlhodobo posilniť konkurencieschopnosť Slovenska.

Budúcnosť sa nedeje. Budúcnosť sa tvorí.

Rok 2026 nie je hrozbou. Je príležitosťou.

Pre organizácie, ktoré chcú vedieť, kde sa nachádzajú. Pre lídrov, ktorí chcú rozhodovať na základe dát. Pre jednotlivcov, ktorí nechcú nechať svoju budúcnosť na náhodu.

Pozývame vás stať sa súčasťou tejto zmeny.

👉 Sledujte náš projekt, aby vám neušli najbližšie konferencie.

Konferencie

Zdroje dát:

https://digital-skills-jobs.europa.eu/en/actions/national-initiatives/national-strategies/slovakia-national-digital-decade-strategic-roadmap

https://innoenergy.com/news-resources/green-skills

https://atlas.unevoc.unesco.org/research-briefs/european-insights-greening-skills-powering-futures-the-role-of-tvet-in-twin-transition

https://mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2024/03/National-Digital-Decade-Strategic-Roadmap-of-the-Slovak-Republic.pdf

https://mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2019/10/SDT-English-Version-FINAL.pdf

Referenčné rámce ako nástroj rozvoja: Vytvorili sme strategický koncepčný dokument pre digitálne a zelené zručnosti

Bratislava, 19. november 2025

Žijeme v dobe, kedy sa pojmy ako „digitálna transformácia“ alebo „zelená ekonomika“ skloňujú v každom páde. Často však ostávajú len abstraktnými frázami bez reálneho obsahu. Slovensko stojí pred kľúčovou výzvou: ako premeniť tieto koncepty na hmatateľnú konkurenčnú výhodu? Odpoveďou nie je ďalšia teória, ale funkčný systém.

Práve preto sme v rámci národného projektu Digitálna budúcnosť vytvorili kľúčový Strategický dokument, ktorý prináša poriadok do merania a rozvoja ľudského kapitálu.

Slovensko sa dlhodobo potýka s paradoxom. Na jednej strane máme technológie, na druhej strane nám chýbajú ľudia, ktorí by ich vedeli efektívne a strategicky využívať. Dáta sú neúprosné: v indexe DESI 2025 sme na 23. mieste v EÚ a digitalizácia našich firiem zaostáva. Aby sme tento trend zvrátili, potrebujeme dáta, štandardy a jasnú stratégiu.

Práve preto vznikol dokument „Vízia a odporúčania k referenčným rámcom pre rozvoj digitálnych a zelených zručností“.
Nejde o bežnú publikáciu. Je to prvý komplexný štandardizačný nástroj svojho druhu na národnej úrovni, ktorý má jasný cieľ – vytvoriť jednotný jazyk pre trh práce a vzdelávanie.

Prečo sme vytvorili strategický dokument a na čo slúži?

Hlavnou úlohou tohto dokumentu je odstrániť informačnú asymetriu a chaos. Doteraz neexistoval jednotný meter, ktorým by sme vedeli objektívne zhodnotiť, či je niekto digitálne zručný. Pojmy ako „pokročilý“ či „expert“ si každý vysvetľoval po svojom.
Náš strategický dokument tento problém rieši definovaním Referenčných rámcov digitálnych a zelených zručností. Ich logika je postavená na osvedčených európskych princípoch (inšpirovaných modelmi ako CEFR pri jazykoch alebo DigComp a GreenComp).

Dokument slúži ako centrálny „mozog“ celého systému. Definuje nielen to, čo sú zručnosti, ale aj:

  • Ako ich merať: Zavádza škálovanie od úrovne A1 (začiatočník) až po C1 (expert).
  • Kto je za čo zodpovedný: Jasne určuje roly štátu, vzdelávacích inštitúcií a zamestnávateľov.
  • Ako zabezpečiť kvalitu: Nastavuje procesy validácie, certifikácie a monitoringu, aby sa zo systému nestala len formalita.

Má tento dokument aj nejaké benefity v praxi? Áno má!

Zavedenie referenčných rámcov prinesie do budúcnosti merateľné benefity pre kľúčových hráčov na trhu:

1. Pre zamestnávateľov, riadiacich pracovníkov a organizácie

  • Efektívnejší nábor: Vďaka prepojeniu na portál kariernabrana.sk a karty zamestnaní budú presne vedieť, akú úroveň zručností (napr. B2 v dátovej analýze) vyžaduje konkrétna pozícia.
  • Cielené vzdelávanie: Namiesto plošných školení sa môžu riadiaci pracovníci otestovať a zistiť ich reálne medzery a investovať len do rozvoja tých zručností, ktoré im chýbajú.
  • Zvýšenie konkurencieschopnosti: Podniky, ktoré dokážu presne identifikovať a rozvíjať talenty, budú rýchlejšie inovovať a adaptovať sa na zmeny.

2. Pre vzdelávací systém – konečne je tu niečo reálne

Školy a univerzity často čelia kritike, že nepripravujú absolventov pre prax. Strategický dokument navrhuje riešenie:

  • Modernizácia obsahu: Vzdelávacie programy môžu byť priamo naviazané na definované úrovne rámcov. To zaručí, že to, čo sa učí, je to, čo trh potrebuje.
  • Transparentnosť kvality: Ak škola garantuje, že jej absolvent má úroveň B2, bude to overiteľný a uznávaný fakt, nie len sľub.

3. Pre jednotlivcov – ako skvelý kariérny kompas

Pre bežného človeka slúžia referenčné rámce ako navigácia v kariére. Umožňujú mu objektívne zistiť, kde sa nachádza, a jasne mu ukazujú cestu, ako sa posunúť z úrovne A2 na B1. Zvyšuje to jeho mobilitu a hodnotu na trhu práce.

4. Pre štát a spoločnosť – dáta namiesto dojmov

Štát bude získavať vďaka testovaniu a zberu dát reálny obraz o stave zručností v populácii. To umožní smerovať eurofondy a investície presne tam, kde sú najviac potrebné – či už do konkrétnych regiónov alebo sektorov.

Budúcnosť v praxi: Ako to bude fungovať?

Strategický dokument sa nepozerá len na prítomnosť. Obsahuje detailný implementačný plán až do roku 2027, ktorý zaručuje, že tento systém prežije a bude sa rozvíjať.

  • Testovanie a dáta (2025 – 2026): Už teraz prebieha pilotné testovanie riadiacich pracovníkov v množstve organizácií. Cieľom je získať čo najväčšiu dátovú základňu, ktorá nám povie pravdu o úrovni digitálnych zručnostiach riadiacich pracovníkov
  • Živý organizmus: Referenčné rámce nie sú vytesané do kameňa. Dokument počíta s pravidelnými revíziami (minimálne každé 3 roky) a aktualizáciami podľa nových trendov, ako je umelá inteligencia (v súlade s DigComp 3.0).
  • Udržateľnosť: Víziou je, aby sa tento systém stal oficiálnym národným štandardom, legislatívne ukotveným a prepojeným na medzinárodné štruktúry.

Prečo je kľúčové aj „zelené“ myslenie?

Unikátnosťou nášho projektu je spojenie digitálneho so zeleným. Dvojitá transformácia je neoddeliteľná. Zelené zručnosti nie sú len o ekológii, sú o schopnosti využívať technológie pre udržateľné riešenia v priemysle, energetike či doprave. Náš Strategický dokument jasne definuje, že bez rozvoja zelených kompetencií nebude možná ani digitálna modernizácia Slovenska.

STIAHNUŤ DOKUMENT

Pozvánka k spolupráci

Vytvorenie Strategického koncepčného dokumentu je míľnikom. Definovali sme pravidlá hry, vytvorili sme metodiku a nastavili sme zrkadlo našej pripravenosti. Teraz je čas tento nástroj využiť.

Či už ste zamestnávateľ, riaditeľ školy alebo tvorca politík, tento dokument vám dáva do rúk kľúč k efektívnemu rozvoju ľudí. Referenčné rámce sú tu na to, aby sme o digitálnej budúcnosti nielen snívali, ale aby sme ju vedeli spoločne, krok po kroku a úroveň po úrovni, aj vybudovať.

Digitálne zručnosti na Slovensku: Najaktuálnejšie dáta ukazujú, kde napredujeme a kde zaostávame

Bratislava, 14. november 2025 – Najnovšie štatistiky odhaľujú stav digitálnych zručností na Slovensku. Pozrite si prehľad kľúčových čísel, trendov a oblastí, kde potrebujeme zlepšenie aj podporu.

Digitálne zručnosti na Slovensku: Fakty a realita podľa najnovších dát Eurostatu

Digitálne technológie dnes výrazne ovplyvňujú spôsob, akým pracujeme, komunikujeme a fungujeme v každodennom živote. Európska únia preto v rámci iniciatívy Digitálne desaťročie stanovila jasný cieľ: do roku 2030 by malo mať 80 % obyvateľstva aspoň základné digitálne zručnosti.Aktuálne dostupné údaje Eurostatu ukazujú, že Slovensko má v tejto oblasti potenciál, no zároveň aj výrazný priestor na zlepšenie. Prinášame Vám prehľad najdôležitejších čísel a trendov.

1. Ako sú na tom digitálne zručnosti na Slovensku

Podľa publikácie Eurostat Digitalisation 2025 malo v roku 2023 iba 56 % obyvateľov Európskej únie základné alebo pokročilé digitálne zručnosti. Slovensko sa s hodnotou 51,3 % nachádza pod týmto priemerom, čo znamená, že približne každý druhý človek u nás nemá dostatočné digitálne kompetencie na moderné fungovanie v práci či v osobnom živote.

Pre porovnanie:

  • Holandsko: 82,7 %,
  • Fínsko: 82,0 %,
  • Nórsko: 81,1 %,
  • Česká republika: 69,1 %.

Slovensko sa tak radí medzi krajiny, ktoré potrebujú zrýchliť tempo rozvoja, aby do roku 2030 dosiahli európsky cieľ.

1. Digitálne zručnosti: SR vs. Európa

2. Kde je Slovensko silné a kde zaostáva v digitálnych zručnostiach

Slovensko má v oblasti digitálnych zručností niekoľko pozitívnych výsledkov – viac než polovica obyvateľov už dosiahla aspoň základnú úroveň a podiel ICT špecialistov (4,2 %) sa pohybuje pomerne blízko priemeru Európskej únie, ktorý je okolo 5 %.Napriek tomu Slovensko stále zaostáva za európskym priemerom v základných digitálnych zručnostiach (51,3 % oproti 55,6 %) a podiel ICT odborníkov mierne klesol. Pretrvávajú aj rozdiely medzi mužmi a ženami v digitálnych kompetenciách mladých ľudí a nízka úroveň mediálnej gramotnosti či overovania informácií naznačuje, že časť populácie má problém orientovať sa v online priestore.

3. Ako firmy rozvíjajú digitálne zručnosti svojich zamestnancov

Digitalizácia sa netýka len jednotlivcov. Vzdelávanie zamestnancov je v súčasnosti jednou z najdôležitejších tém v európskom podnikateľskom prostredí.

  • 22 % organizácií v EÚ poskytlo v roku 2024 IT školenia svojim zamestnancom.
  • U veľkých firiem je tento podiel až 73 %, zatiaľ čo u malých a stredných podnikov len 21 %.
  • Lídrami sú Fínsko (38 %), Belgicko (37 %) a Dánsko (35 %).
  • Slovensko je na úrovni 18,5%

Slovensko má v tejto oblasti stále rezervy, najmä pri malých a stredných podnikoch, ktoré predstavujú väčšiu časť trhu.

4. Cloudové riešenia: Slovensko výrazne zaostávacov

Využívanie cloudových služieb je dnes jedným z hlavných indikátorov digitálnej pripravenosti. V EÚ využíva cloud 45 % podnikov.

Najčastejšie ide o:

  • hosting e-mailov (83 %),
  • ukladanie súborov (68 %),
  • kancelársky softvér (66 %).

Lídrami sú Fínsko (78 %), Švédsko (72 %) a Dánsko (69 %). Slovensko: len 34,4 % podnikov, čo je výrazne pod európskym priemerom.

5. Umelej inteligencii dôveruje stále viac organizácií

Rok 2024 priniesol veľký posun:

  • 13 % podnikov v EÚ používa AI (v roku 2023 to bolo 8 %).
  • Vo veľkých firmách je využívanie až 41 %, v SME sektoroch 13 %.
  • Najpoužívanejšie AI nástroje: analýza textu (7 %), generovanie textu alebo hlasu (5 %), prepis reči (5 %).

Najvyššie využitie AI majú:

Dánsko (28 %), Švédsko a Belgicko (25 %). Slovensko je na úrovni 10,8 %, teda pod priemerom EÚ, no rastúci záujem firiem o AI nástroje a nové technológie je veľmi pozitívny trend.

6. Čo tieto dáta znamenajú pre slovenské organizácie

Dobrou správou je, že Slovensko napreduje, ale pomalším tempom než Európska únia. 

Dôvody stagnovania môžu byť nasledovné:

  • približne polovica zamestnancov môže mať problém adaptovať sa na digitalizáciu,
  • stagnujúci počet IT špecialistov obmedzuje technologický rozvoj,
  • generačné rozdiely v zručnostiach môžu brániť jednotnému progresu,
  • firmy sa nedostatočne sústredia na cielené vzdelávanie svojich tímov,
  • obmedzené investície do inovácií v malých a stredných podnikoch,
  • nedostatok interných kapacít na riadenie AI projektov,
  • nízka úroveň dátovej pripravenosti firiem,
  • strach z technologických zmien a nízka dôvera v nové nástroje,
  • časť zamestnancov aj manažérov vníma AI ako hrozbu, nie ako podporu – tieto obavy spomaľujú prijatie technológií, ktoré iné krajiny už aktívne využívajú,
  • chýbajúca systematická stratégia digitálnej transformácie v organizáciách.

Organizácie by mali poznať úroveň digitálnych zručností svojich zamestnancov a identifikovať, kde sú najväčšie medzery. 

7.  Pripravte sa na zmeny: Otestujte si digitálne aj zelené zručnosti s projektom Digitálna budúcnosť

Testovanie digitálnych a zelených zručností je dnes kľúčové a my Vám ponúkame unikátny nástroj, ako sa môžete otestovať v pohodlí svojho domova, či v práci. Organizáciám poskytuje presný a komplexný obraz o tom, aké schopnosti ich riadiaci pracovníci a zamestnanci skutočne majú. Umožňuje rýchlo identifikovať medzery, zacieliť vzdelávanie tam, kde je najviac potrebné, a efektívnejšie plánovať digitalizačné a udržateľné projekty.

Výsledkom je vyššia produktivita, zodpovednosť voči životnému prostrediu a pripravenosť organizácie na moderné technologické zmeny.

Prečo je testovanie dôležité a aké výhody prináša:

  • Získate jasno v tom, kde sa dnes nachádzate – poznáte svoje silné aj slabé stránky.
  • Umožní vám lepší plán rozvoja zručností.
  • Posilňuje schopnosť adaptácie na meniace sa pracovné podmienky a trhové požiadavky.
  • Zvyšuje udržateľnosť a celkovú konkurencieschopnosť vašej organizácie.

Pridajte sa k digitálnym lídrom, ktorí aktívne investujú do svojej budúcnosti a sú pripravení na rýchle zmeny na trhu.

OTESTUJTE SA A ZÍSKAJTE KONKURENČNÚ VÝHODU

8. Záver a odporúčania pre ďalšie roky

Slovensko má v digitálnom rozvoji výrazný potenciál, no údaje ukazujú, že tempo rastu je pomalšie než v Európskej únii. Aby organizácie dokázali držať krok s modernými technológiami, je dôležité zamerať sa najmä na rozvoj digitálnych zručností svojich tímov, pravidelne tieto schopnosti merať a cielene investovať do vzdelávania. Kľúčovú úlohu pritom zohrávajú riadiaci pracovníci, ktorí sú nositeľmi zmien a môžu motivovať ostatných zamestnancov.

Medzi najdôležitejšie odporúčania patrí:

  • zrýchliť rozvoj digitálnych zručností a smerovať k cieľu EÚ do roku 2030,
  • posilniť vzdelávanie najmä v malých a stredných podnikoch,
  • pravidelne testovať úroveň zručností a pracovať s výsledkami,
  • využiť odborné semináre a podujatia na lepšie pochopenie digitálnej transformácie.

Pre organizácie je preto nevyhnutné poznať aktuálnu úroveň digitálnych kompetencií a systematicky pracovať na ich posilňovaní. Testovanie digitálnych zručností v rámci projektu Digitálna budúcnosť predstavuje efektívny spôsob, ako urobiť prvý krok a pripraviť firmu či inštitúciu na obdobie zrýchľujúcej sa digitalizácie.

Zdroje:

Budúcnosť je digitálna a zelená: Trenčín privíta lídrov na konferencii o transformácii Slovenska

Trenčín, 22. október 2025 – Ako zvládnuť súčasne dve zásadné zmeny, digitálnu a zelenú transformáciu? Na túto otázku hľadali odpovede odborníci z priemyslu, IT a školstva počas panelu Digitálna budúcnosť, ktorý sa konal v Trenčíne. Diskusie sa zúčastnili Emil Fitoš – IT Asociácia Slovenska, garant projektu Digitálna budúcnosť, Martina Knappová – Trenčiansky samosprávny kraj, Lenka Sluková – Technodat Slovakia a Peter Hort – Považská cementáreň. Cieľom diskusie bolo pomenovať bariéry, ale aj praktické riešenia, ktoré môžu pomôcť slovenským firmám a inštitúciám rýchlejšie prispôsobiť sa technologickým aj environmentálnym požiadavkám dneška.

Diskusia ukázala, že rozhodujúcim faktorom úspešnej transformácie sú zručnosti ľudí. Len približne 51 % Slovákov má základné digitálne zručnosti a pokročilé ovláda iba 21 %. Až 44 % zamestnávateľov vníma tento nedostatok ako vážnu prekážku rastu. Hoci väčšina firiem, konkrétne 81 % je ochotná vzdelávanie financovať, až 62 % z nich nemá vypracovaný konkrétny plán rozvoja. Potrebu zamerať sa aj na environmentálne vzdelávanie potvrdzuje fakt, že pojem ESG pozná iba 4 % ľudí a len jedna zo šiestich firiem školí svojich zamestnancov v tzv. „zelených“ zručnostiach.

Zhodli sa aj na tom, že technológia sama o sebe nestačí. Úspech digitálnej aj zelenej transformácie závisí predovšetkým od líderského prístupu a kultúry zmeny, nielen od nákupu nových nástrojov. Firmy by mali najprv prehodnotiť a upraviť svoje procesy a až následne hľadať vhodné technologické riešenia.

Významnou prekážkou rozvoja inovácií sú aj zastarané normy a regulácie. Pomalé tempo ich aktualizácie na národnej aj európskej úrovni, sťažuje zavádzanie nízkouhlíkových materiálov a nových technológií do praxe.

Na druhej strane sa ukazuje, že digitalizácia dodávateľských reťazcov sa stáva novým štandardom. Výrobné podniky čoraz častejšie vyžadujú od svojich partnerov napojenie na ERP systémy a digitálne moduly, čo postupne odstraňuje papierovú administratívu a zefektívňuje procesy.

Pokroky sú viditeľné aj v školstve. Trenčiansky samosprávny kraj investuje do moderného vybavenia a projektov, ako je pripravovaný Edutech campus v Púchove, ktorý má prepájať stredoškolské a vysokoškolské vzdelávanie. Napriek tomu zostáva veľkou výzvou systematická podpora a ďalšie vzdelávanie učiteľov.

Diskusia v Trenčíne ukázala, že dvojitá transformácia, digitálna aj zelená, nie je len technologickou výzvou, ale najmä ľudskou. Slovensko má technológie aj potenciál, no chýba mu systematická práca s ľuďmi, procesmi a normami. Kľúčom k úspechu bude prepájanie priemyslu, školstva a verejného sektora, vytváranie jednotných štandardov zručností a odvaha lídrov viesť zmenu zvnútra. Ak sa podarí spojiť tieto tri elementy – kompetencie, spoluprácu a odstránenie regulačných bariér, Slovensko môže z transformácie vyjsť ako krajina, ktorá nielen dobieha Európu, ale prispieva k jej digitálnej aj udržateľnej budúcnosti.

Kontakt pre médiá:

Digitálna koalícia – Tlačové oddelenie
E-mail: press@digitalnakoalicia.sk
Tel.: +421 905 790 997

Budúcnosť je digitálna a zelená: Trenčín privíta lídrov na konferencii o transformácii Slovenska

Bratislava, 6. október 2025 – Trenčín sa 22. októbra 2025 stane centrom diskusie o digitálnej a zelenej transformácii Slovenska. V moderných priestoroch Hotela Elizabeth sa uskutoční konferencia Digitálna budúcnosť, ktorá je určená pre riadiacich pracovníkov firiem, samospráv i verejnej správy. Očakávané podujatie organizuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) v spolupráci s Digitálnou koalíciou.

„Digitálna a zelená transformácia predstavujú pre našu krajinu zásadný krok vpred, ktorý si vyžaduje komplexný prístup a zapojenie všetkých sektorov spoločnosti. Naším cieľom je nielen implementovať moderné technológie ako automatizáciu, kybernetickú bezpečnosť či inteligentné systémy, ale predovšetkým zabezpečiť, aby bol dostatočne rozvinutý ľudský kapitál – ľudia, ktorí dokážu tieto inovácie efektívne využívať a prispievať tak k rastu konkurencieschopnosti a udržateľnosti. Veríme, že prostredníctvom seminárov na témy dvojitej transformácie a testovania digitálnych a zelených zručností môžeme vytvoriť pevný základ pre úspešnú adaptáciu na meniace sa podmienky a pripraviť sa na výzvy budúcnosti,“

povedal splnomocnenec vlády SR pre umelú inteligenciu Radoslav Štefánek.

Podujatie ponúkne celodenný program, ktorý je zameraný na konkrétne výzvy digitálnej a zelenej transformácie. Účastníci sa dozvedia, ako inovácie, automatizácia, kybernetická bezpečnosť či inteligentné systémy menia pravidlá hry v ekonomike aj verejnom sektore. Zvláštny dôraz sa kladie na rozvoj ľudského kapitálu – kľúčového faktora úspešnej adaptácie na meniace sa podmienky. V rámci konferencie si budú môcť účastníci vyskúšať testovanie digitálnych a zelených zručností aj s odborným výkladom. Po ukončení konferencie je pre účastníkov pripravené kompletné testovanie s možnosťou získania certifikátu o absolvovaní.

„Digitálne a zelené zručnosti budú v najbližších rokoch patriť medzi najžiadanejšie. A ak ich budeme vedieť kvalitne rozvíjať a cielene podporovať, stanú sa kľúčom k inkluzívnemu, konkurencieschopnému a udržateľnému Slovensku,“

uviedol Mário Lelovský, predseda predsedníctva Digitálnej koalície, ktorá konferenciu organizuje.

Konferencia ponúkne:

  • Úvodnú prezentáciu o význame digitálnych a zelených zručností pre dvojitú transformáciu,
  • doobedný blok odborných seminárov, v ktorých si účastníci vyberú tému podľa svojho zamerania – napríklad automatizácia výroby, kybernetická bezpečnosť, inteligentné a prepojené senzory a zariadenia (IoT), inteligentné energetické systémy, či zvýšenie úžitkovej hodnoty údajov a databáz,
  • mini FutureSkills Lab – demo verziu testovania digitálnych a zelených zručností s odborným výkladom,
  • prezentáciu možností podpory pre podniky a samosprávy,
  • panelovú diskusiu so zameraním na spoluprácu a podporu podnikateľských subjektov a samosprávy, zvýšenie konkurencieschopnosti kraja a praktické návrhy a kroky na ceste za inováciami a transformáciou,
  • svoje odborné poznatky a skúsenosti si budete môcť prediskutovať v rámci networkingu.

Účasť na konferencii je bezplatná, je však potrebná registrácia. Kapacita podujatia je obmedzená. Viac informácií a registračný formulár nájdete na tejto webovej stránke: Trenčín – Digitálna Budúcnosť

Kontakt pre médiá:

Digitálna koalícia – Tlačové oddelenie
E-mail: press@digitalnakoalicia.sk
Tel.: +421 905 790 997

MIRRI, Odbor komunikácie
E-mail: tlacove@mirri.gov.sk

Zástupcovia miest a obcí chcú posilniť svoje digitálne a zelené zručnosti

Bratislava, 29. september 2025 – Mestá a obce Slovenska sa zapájajú do posilňovania digitálnych a zelených zručností. Potvrdil to dnešný podpis deklarácie o spolupráci medzi predsedom Združenia miest a obcí Slovenska Jozefom Božikom a predsedom Digitálnej koalície Máriom Lelovským. Deklarácia nadväzuje na národný projekt Digitálne zručnosti pre zelenú budúcnosť Slovenska a otvára priestor na ešte užšiu spoluprácu pri príprave samospráv na pracovné a spoločenské výzvy budúcnosti.

Projekt prostredníctvom odborných konferencií a najmodernejších testovacích nástrojov šíri povedomie o potrebe identifikovať a zvyšovať úroveň digitálnych a zelených zručností riadiacich pracovníkov vo všetkých regiónoch Slovenska tak, aby boli schopní efektívne reagovať na nové požiadavky trhu práce.

Šťastie praje pripraveným, preto Digitálna koalícia víta aktívnu spoluprácu samospráv a orgánov verejnej moci, ktoré sú spolu s riadiacimi pracovníkmi podnikov kľúčovými nositeľmi týchto zmien.

Pretože digitálna a zelená transformácia nie je len o nákupe nových technológií, ale predovšetkým o práci s ľuďmi vo všetkých kútoch Slovenska, ktorí musia byť pripravení adaptovať sa na nové pracovné výzvy, ktoré táto doba prináša.

„Bol by som rád, keby sa mestá a obce viac zapájali do aktivít národného projektu, aby sa neváhali otestovať v digitálnych a zelených zručnostiach, pretože iba ak získajú reálny prehľad o svojej úrovni, môžu efektívne zvyšovať pripravenosť a kvalifikáciu zamestnancov v regióne“,

povedal pri podpise deklarácie Mário Lelovský, predseda Digitálnej koalície.

Predseda ZMOS-u Jozef Božik ho ubezpečil, že samospráva víta národný projekt ako šancu pripraviť ľudí na nové pracovné výzvy:

„My radi prijímame túto výzvu. Podpis tejto deklarácie je toho najlepším dôkazom. Veríme,  že to, čo sme dnes podpísali na papieri, sa v krátkom čase začne realizovať v praxi.“

Kontakt pre médiá:

Digitálna koalícia – Tlačové oddelenie
E-mail: press@digitalnakoalicia.sk
Tel.: +421 905 790 997

ZMOS 
E-mail: zuzana.spacekova@zmos.sk
Tel.: +421 905 719 512

Slovensko brzdí digitálny deficit: 44% firiem nemá potrebné digitálne zručnosti, riešenie je v rukách lídrov.

Digitálna a zelená transformácia nie je téma budúcnosti, ale prítomnosti. Ukázala to aj konferencia Digitálna budúcnosť, ktorá sa konala 10. Septembra 2025 v Banskej Bystrici a priniesla na jedno pódium lídrov z IT sektora, priemyslu, verejnej správy aj AI ekosystému.

Panelovej diskusie sa zúčastnili zástupcovia spoločností:

Panelová diskusia Spoločná cesta k udržateľnosti a digitálnej ekonomike ukázala, že Slovensko má veľký potenciál – no zároveň aj jasné výzvy, ktoré musia firmy, školy a samosprávy riešiť spoločne.

Účastníci sa zhodli, že rozhodujúcu rolu pri zvládnutí zmien zohráva vedenie organizácií. Manažéri sú tí, ktorí udávajú tón – od rozvoja ľudských zručností až po riadenie rizík v oblasti kybernetickej bezpečnosti či etického využívania umelej inteligencie.

Kľúčové zistenia z panelu

Diskusia priniesla aj niekoľko konkrétnych dát a faktov, ktoré ukazujú stav a potreby Slovenska:

  • 44 % zamestnávateľov vníma nedostatok digitálnych kompetencií ako bariéru rastu.
  • 81 % je ochotných investovať do vzdelávania, no 62 % nemá pripravené konkrétne plány.
  • 86 % Slovákov očakáva zodpovedné podnikanie, avšak 60 % má pocit, že sa robí málo; pojem ESG pozná len 4 % opýtaných.
  • Digitálne technológie (napr. CRM, e-fakturácia) aktívne používa len 42 % malých a stredných podnikov v jednom z regiónov.
  • Rozdiel medzi digitálnymi a AI zručnosťami detí a ich rodičov dosahuje až 75 % – čo je výzva pre školy aj firmy.

Digitálna a zelená transformácia začína vo vedení

Panelisti zdôraznili, že zodpovednosť za kybernetickú odolnosť a digitálnu zmenu nesie vrcholový manažment – nestačí „outsourcovať“ tému na IT oddelenie. Kľúčom je:

  • jasné vlastníctvo na úrovni štatutára alebo CEO,
  • živé interné smernice (nie dokumenty do zásuvky),
  • pravidelné tréningy a nácviky – od tabletop cvičení až po simulované phishingové kampane,
  • kritické myslenie ako každodenný návyk.

„Neexistuje firma, ktorá by nebola zaujímavá pre kyberzločincov. Odolnosť je manažérska téma – nie výlučne IT problém.“

AI: potenciál, bezpečnosť a firemná kultúra

Diskusia potvrdila, že umelá inteligencia má obrovský potenciál – od analýz a predikcií až po zlepšenie zákazníckej komunikácie či automatizáciu rutín. Panelisti sa však zhodli, že úspech stojí na pravidlách a firemnej kultúre. Potrebné sú interné smernice, školenia a jasné nastavenie, čo je pri práci s AI povolené a čo nie.

Firmy preto potrebujú:

  • etický kódex a interné pravidlá používania AI (čo je povolené, čo nie, ako pracovať s citlivými dátami),
  • vzdelávanie v oblasti promptovania a praktických scenárov,
  • jasné označovanie dokumentov, aby AI nepristupovala k prísne chráneným informáciám,
  • postupné zavádzanie AI – od pilotných projektov po meranie prínosov.

„AI urýchľuje biznis – od analýz a predikcií cez zlepšenie komunikácie až po automatizáciu rutín. Úspech však stojí na pravidlách a kultúre.“

Región a talent: spolupráca škôl a firiem

Slovenské regióny majú šancu posilniť svoju konkurencieschopnosť práve cez kvalitné odborné školy, duálne vzdelávanie a praktické stáže. Samosprávy pripravujú open data portály a zjednodušujú administratívu duálu.

Firmy, ktoré už dnes spolupracujú so školami, získavajú nielen budúcich zamestnancov, ale aj nové nápady a energiu.

Udržateľnosť v praxi: odpad ako zdroj

V odpadovom hospodárstve prebieha tichá digitálna revolúcia – od senzorov a váženia až po automatizáciu zberu dát. Posolstvo panelu bolo jasné: odpad nie je problém, ale príležitosť.

Dôležité je:

  • nastaviť normy, procesy a pravidelné školenia,
  • analyzovať dáta o odpadoch a robiť na ich základe rozhodnutia,
  • hľadať partnerstvá so samosprávami,
  • pracovať na stabilnom regulačnom rámci.

Cesta pre malé a stredné podniky: 10 konkrétnych krokov

Panelisti predstavili praktický návod pre MSP, ako začať – od auditu zručností až po malé AI piloty a spoluprácu so školami.

  1. Urobte audit digitálnych a zelených zručností. (Tip: využite diagnostický nástroj FutureSkills Lab v rámci projektu Digitálna budúcnosť – viac info tu: digitalnabuducnost.gov.sk/diagnostika)
  2. Pomenujte kritické procesy a aktíva.
  3. Zaveďte minimum kyber hygieny (MFA, správa prístupov, zálohy, školenia).
  4. Vytvorte stručné smernice pre bezpečnosť, dáta a AI – s jasným vlastníkom.
  5. Spustite tabletop cvičenia a phishingové testy.
  6. Definujte AI pravidlá: nástroje, dáta, schvaľovanie pilotov.
  7. Spustite malý AI pilot s vysokou návratnosťou.
  8. Zaveďte CRM a e-fakturáciu ako základ pre dáta a automatizáciu.
  9. Spolupracujte so školami a zapájajte žiakov do praxe.
  10. Merajte dopad a rozširujte, čo funguje.

Výzva pre ekosystém

Diskusia potvrdila pripravenosť firiem investovať do ľudí a technológií, ale aj potrebu štandardov, dát a spolupráce. Ekosystém AI klubov, otvorených dát a prepojenia škôl s praxou môže urýchliť zmenu v celej krajine.

Digitálna a zelená transformácia nie je cieľ – je to spôsob, ako podnikať zodpovedne a konkurencieschopne.

Kontakt pre médiá

Názov konferencie: Digitálna budúcnosť Téma panelu: Spoločná cesta k udržateľnosti a digitálnej ekonomike Hostia: lídri z IT sektora, AI ekosystému, samosprávy a priemyslu

Roadshow Digitálna budúcnosť prichádza s novinkou

Bratislava, 15. 08. 2025 – Roadshow Digitálna budúcnosť prichádza do Banskej Bystrice s novinkami, ktoré Vás určite potešia. Odpoviete si na otázky aké sú vaše digitálne a zelené zručnosti, či ste pripravení na moderný trh práce, ako viete zvýšiť konkurencieschopnosť svojej organizácie, zefektívniť procesy a zvýšiť produktivitu a prosperitu.

Novinkou v rámci našich konferencií je FutureSkills Lab – unikátny nástroj na testovanie digitálnych a zelených zručností riadiacich pracovníkov v podnikateľskej sfére, štátnej a verejnej správe. V rámci poobedňajšieho programu si budete mať možnosť vyskúšať jeho demoverziu aj s výkladom k jednotlivým otázkam a testu ako takému. Po ukončení konferencie bude k dispozícii možnosť absolvovať kompletné testovanie digitálnych a zelených zručností.

Ako sa prihlásiť do FutureSkills Lab?

Pokiaľ chcete absolvovať testovanie digitálnych a zelených zručností priamo na konferencii je potrebné:

  • Zaškrtnúť záujem o testovanie priamo v registračnom formulári na konferenciu. 
  • Uviesť kontaktnú osobu za organizáciu – teda osobu, ktorá má oprávnenie konať za zamestnávateľa (napr. riaditeľ, vedúci oddelenia, HR manažér). Táto osoba vystupuje ako organizačno-technický partner a je kľúčová pre uzatvorenie zmluvného vzťahu. Bez súhlasu zamestnávateľa nie je možné testovanie realizovať. 
  • Po vyplnení formulára projektový tím overí zadané údaje, najmä úplnosť informácií o organizácii a kontaktnú osobu. Po zadaní kontaktnej osoby sa overuje, či organizácia reprezentovaná zamestnancami patrí do cieľovej skupiny projektu. Ide o formálne overenie vhodnosti zapojenia sa z pohľadu projektových cieľov.
  • Uzatvorenie zmluvy.
  • Zúčastniť sa konferencie. Testovanie sa bude realizovať po ukončení konferencie, t.j. od 14.45 hod. v 2 blokoch – 60 minút testovanie digitálnych zručností, 30-minútová prestávka a 45 minút testovanie zelených zručností. Testovanie bude prebiehať v miestnostiach s maximálnou obsadenosťou 10 ľudí a každý testovaný bude absolvovať testovanie na svojom počítači. 

Po absolvovaní testovania bude k dispozícii online verzia certifikátu a zúčastnení si dohodnú termín online výkladu výsledkov testovania s konzultantom.

Okrem testovania sú vám stále k dispozícii odborné semináre, avšak už iba doobeda. Môžete si vybrať z nasledovných:

Tiež vás poobede čaká panelová diskusia so zástupcami Banskobystrického samosprávneho kraja, ZMOS a podnikateľských subjektov.

Aktuálny program konferencie nájdete TU.

Prihlásiť sa na konferenciu a prejaviť záujem o testovanie nájdete v profile konferencie alebo TU.

Tešíme sa na vás už 10. septembra 2025 v Banskej Bystrici.

Tím projektu Digitálna budúcnosť

Prečo sú digitálne a zelené zručnosti kľúčové pre budúcnosť Slovenska?

Slovensko dnes čelí dvojitej transformácii – digitálnej a ekologickej. Obe prinášajú zásadné zmeny v spôsobe, akým pracujeme, učíme sa, podnikáme a žijeme. Ich úspešné zvládnutie však nespočíva len v investíciách do technológií či infraštruktúry. Skutočným základom transformácie sú ľudia a ich zručnosti.

Ak chceme ako krajina obstáť v konkurenčnom prostredí a zároveň zvyšovať kvalitu života, potrebujeme systematicky budovať kompetencie, ktoré reagujú na výzvy dneška – digitalizáciu, automatizáciu, klimatickú krízu a prechod na udržateľné hospodárstvo. Z tohto dôvodu vznikol projekt „Digitálna budúcnosť – digitálne zručnosti pre zelenú budúcnosť Slovenska“, ktorý realizuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky v spolupráci  s Digitálnou koalíciou, ktorý sa zameriava na identifikáciu, meranie a rozvoj kľúčových zručností pre digitálnu a zelenú transformáciu.

Výsledkom projektu sú rámce,  ktoré sú prispôsobené verzii európskeho rámca DigComp, ktorá reflektuje potreby slovenského trhu práce, vzdelávacích inštitúcií aj verejného sektora. Zahŕňa napríklad: schopnosť pracovať s digitálnymi nástrojmi, ochranu údajov a bezpečnosť v online priestore, efektívnu digitálnu komunikáciu, analytické myslenie a riešenie problémov, adaptáciu na nové technológie a ich využívanie v praxi.
Taktiež ale vychádza z európskeho modelu GreenComp, prispôsobeného na mieru slovenskému priemyslu, poľnohospodárstvu, energetike a službám. Medzi hlavné kompetencie patria environmentálne povedomie a uvažovanie v súvislostiach, schopnosť navrhovať a realizovať udržateľné riešenia, porozumenie princípom obehového hospodárstva, hodnotenie environmentálnych dopadov vlastnej činnosti.

Uvedomujeme si však, že rámce a definície samy o sebe nestačia. Sú potrebné ich merania, overovania a praktická implementácia.

Future of Jobs alebo Správa o budúcnosti zamestnaní 2025 Svetového ekonomického fóra spája pohľady viac ako 1000 významných  globálnych zamestnávateľov, ktorí spoločne zastupujú viac ako 14 miliónov pracovníkov naprieč 22 priemyselnými odvetviami a 55 ekonomikami z celého sveta. Dozvieme sa tam  množstvo zaujímavých informácii ako napríklad, že približne 170 miliónov nových pracovných miest bude vytvorených globálnymi  makrotrendmi v tomto desaťročí, že globály trh sa formuje  pod vplyvom technologického rozvoja, zelenej transformácie, hospodárskych a demografických zmien.

Tieto rámce nie sú len akademickým konceptom. Predstavujú praktický nástroj pre školy, zamestnávateľov aj jednotlivcov, ktorí chcú pochopiť, aké zručnosti sú dnes žiadané, ako ich rozvíjať a ako ich merať. Cieľom je vytvoriť jazyk porozumenia medzi tými, ktorí prácu ponúkajú, a tými, ktorí ju hľadajú. Aby sa zručnosti nestali iba módnym pojmom, ale skutočne pomáhali pri zamestnávaní, vzdelávaní aj podnikaní.

Mário Lelovský, predseda Digitálnej koalície

Slovensko 2025: Na vlne digitálnej a zelenej transformácie

Bratislava, 25 07. 2025 – Slovensko sa odvážne púšťa do modernej digitálnej éry s jasným cieľom – využiť digitálne technológie na podporu udržateľného rozvoja. Vďaka balíku 127 opatrení a investíciám vo výške 2,26 miliardy eur (≈1,74 % HDP) sa krajina pripravuje na digitálnu dekádu s dôrazom na vzdelávanie, inovácie a zelenú budúcnosť.

Lepšie pripojenie pre všetkých

Rozširovanie širokopásmového internetu a 5G napreduje, no vidiek stále potrebuje dobehnúť mestá. Slovensko preto zjednodušuje procesy a podporuje spoluprácu medzi štátom a súkromným sektorom, aby kvalitné pripojenie bolo realitou pre každého.

Digitálne zručnosti ako motor zmien 

Podiel IKT špecialistov už dosahuje 4,2 % zamestnaných, čo je na úrovni priemeru EÚ. Mladí vo veku 16–24 rokov majú podobné digitálne kompetencie ako ich rovesníci v EÚ, no celkovo základné digitálne zručnosti ovláda len 51 %obyvateľstva (v EÚ asi 56 %).

Medzi kľúčové aktivity patria:

  • IT Fitness Test: národný nástroj na meranie digitálnych zručností školákov a študentov, 
  • Programy na podporu vzdelávania učiteľov informatiky a matermatiky, 
  • Špeciálne iniciatívy zamerané na zraniteľné skupiny – ženy, seniorov a ľudí v regiónoch. 

Digitálne verejné služby, ktoré šetria čas

Slovensko zaviedlo plán digitalizácie 16 životných udalostí – od narodenia dieťaťa po založenie firmy. Hoci služby stále potrebujú zlepšiť hlavne pre cezhraničných používateľov, trend je jasný: menej byrokracie, viac pohodlia pre občanov aj podnikateľov.

Malé firmy na ceste k inováciám 

Iba 63 % malých a stredných podnikov (MSP) u nás využíva základné digitálne nástroje (v EÚ asi 73 %). Práve tu vidíme veľký potenciál:

  • Digital Innovation Hubs pomáhajú firmám objaviť benefity cloudu, AI či dátovej analytiky. 
  • Investície z Plánu obnovy podporujú rozvoj moderných riešení a zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenských MSP. 

Digitálne zručnosti pre zelenú budúcnosť Slovenska

Tento projekt prepája dva silné trendy: digitalizáciu a udržateľnosť. Jeho hlavné ciele sú: 

  • Šírenie povedomia o digitálnej a zelenej transformácii medzi podnikateľským sektorom, samosprávami a orgánmi verejnej moci na území SR.
  • Oboznámenie cieľových skupín o príležitostiach, benefitoch a výzvach implementácie digitálnej a zelenej transformácie prostredníctvom realizácie verejne dostupných seminárov a konferencií.
  • Zmena myslenia vrcholových predstaviteľov podnikateľského sektora, orgánov verejnej moci a samospráv v téme digitálnej a zelenej transformácie z pohľadu ľudských zdrojov.

Názory občanov hovoria jasne

  • 82 % Slovákov verí, že digitalizácia im zjednodušuje život.
  • 93 % žiada ráznejší boj proti dezinformáciám.
  • 88 % podporuje rozvoj technologických lídrov z EÚ.

Čo odporúčajú odborníci pre ďalší posun?

Digitálne zručnosti pomáhajú firmám aj občanom sledovať uhlíkovú stopu, optimalizovať spotrebu energií a využívať smart riešenia pre udržateľný život. Vzdelávanie a inovácie sú základom, ako Slovensko dokáže splniť ciele EÚ do roku 2030 a pritom podporiť spravodlivú zelenú transformáciu. Projekt Digitálne zručnosti pre zelenú budúcnosť Slovenska je dôkazom, že keď sa spojí technológia a udržateľnosť, vzniká skutočný potenciál pre lepší život všetkých. Slovensko má pred sebou digitálnu dekádu plnú príležitostí – a teraz je ten správny čas ich využiť.

Zdroj: Digital Decade Country Report, 2025